Ahojte, vítajte pri ďalšom dieli Maturity v mobile. Dnešnom dieli si spolu preberieme tému humanizmus a renesancia. Tak, poďme na to. Maturity v mobile ti prinášajú mobil online, Samsung a Bansko-Bistrický samozprávny kraj.
Urbanizácia. Spomínate si? Od 13. storočia. Správne.
Mestá a v nich mešťanstvo. Remeselníci a kúpci, ktorí obchodujú s Orientom. Lode Benáto, Gianova a ďalších severotalianských miest brázdia stredozemné more a potom sa pokračuje cez pohory a púšte po hodvábnej ceste až do Číny a Japonska.
Nové kultúry a luxusné tovary. Hodváb, kašmír, brokád, mušelin, zamat, parfémia, vonné oleje, koreniny. Európska šľachta za luxus platí. Mešťanstvo bohatne a vytvára si novú kultúru. nový životný štýl a názor na svet.
Nový svetonázor sa volá humanizmus. Názov je odvodený od latinského slova humanus, čo znamená ľudský. Humanizmus je filozofia a myšlienkový smer, ktorý hlása právo človeka na radostné, neasketické prežívanie pozemského života. To je presný opak stredovekého života svedca. Pamätáte si?
Zbožný askéta. Musíme si ale ujasniť jedno. Mešťania sa neodvrátili od viery v Boha. Len si Bibliu vysvetľovali inak. Človek je podľa nich dokonale Božie dielo a stvoriteľ mu dal rozum, aby spoznával seba a prírodu.
Rozumové poznanie sa volá racionalizmus. Sveda človeka vnímame zmyslami. Zmyslové vnímanie sa volá senzualizmus.
Človek sa stáva stredobodom záujmu mysliteľov a umelcov. Hovoríme o individualizme. Piliérmi humanizmu sa teda stali tri izmy. Racionalizmus, senzualizmus a individualizmus.
Keď sa humanizmu zuplatňujú v umení, hovoríme o renesancí. Je to umelecký smer, ktorý chápeme ako znovuzrodenie antiky, návrat k antickému ideálu krásy, harmonie, fyzické a duchovné rovnováhy, spätosti s prírodou a užívania si pozemského života. Všimnite si renesančné obrazy. Už nie len svedci a anieli, ale aj portréty zátišia každodenný život ľudí.
Ozaj, spomínate si na kreslený seriál Ninjako Ritnačky? Raffaello, Donatello, Michelangelo? Výborne. O to ľahšie si zapamätáte, že sú to mená renesančných maliarov a sochárov.
No a potom legendárny vynálezca, konštruktér, mysliteľ, ktorý predbehol svoju dobu a maliar. Leonardo da Vinci. Jeho Monalíza je najznámejším obrazom sveta.
Poďme od maliarov k literatúre. Najväčšou zmenou oproti predchádzajúcemu obdobiu bolo, že poprvé, sa popri univerzálnej celeurobskej latinčine začali používať národné jazyky. Nemčina, francúština, slovakizovaná čeština.
A po druhé, vďaka vynájdenej kníh tlačí sa knihy, a teda aj literárne diela stávajú dostupnejšími pre ľudí. Literatúru 14. a 16. storočia zvykneme v škole deliť na dva súbežné prúdy. Poprvé, humanistická literatúra bola písaná po latinsky a venovala sa témam učeným, znešeným a príležitostným. Podruhé, ako renesančnú označujeme literatúru písanú v národných jazykoch, ktorá čerpá zo života ľudí, často má nielen výchovný, ale aj zábavný charakter.
Nie je určená len úzkemu okruhu vzdelancov, ale čo najširším mešťanským a ľudovým vrstvám. Začníme lirikou. Jasné, nemá dej, autor vyjadruje svoje city, pocity, myšlienky a nálady.
Skrátka opisuje alebo uvažuje. V renesancii vznikla originálna básnická forma básne sonet. Niekedy nazývaný z nielka.
Sonet je 14-veršová strofa, väčšinou rozdelená na dve štvorveršia a dve trojveršia. Zároveň platí, že je významovo uzavretá. Básnik rozvíja nejakú myšlienku a v rámci tých 14-veršov ju aj uzavrie.
Preto posledné trojveršie väčšinou obsahuje pointu. Aby som to zhrnul, sonet je 14-veršová strofa, ktorá je vlastne samostatnou básňou. A ešte perlička.
Schopnosť vytvárať sonety Volá po stáročia meradlom básnického talentu. Chceš byť básnikom? Vytvor sonet? Nevieš?
Hmm, tak nie si básnik. Choď robiť niečo iné. Francesco Petrarca je považovaný za odca európského humanizmu a renesancie v literatúre. Bol obdivovateľom antické vzdelanosti a napodobňoval ju. Literatúra si Petrarku zapamätala najmä ako tvorcu ľubosnej poézie.
Nesmrtelnosť mu zabezpečil spevník, Slovenčine známy ako Sonety Prelauru. A poviem vám, je za tým naozaj, naozaj silný príbeh. Na veľkonočnú nedelu v roku 1327 na Omši uvidel v básni v kostole krásnu ženu a zamiloval sa.
Laura mala veľkú rodinu a žila cnostný život. Petrárka ju platonicky zbožňoval a písal jej básne. Nechcel juša kompromitovať a nikdy nespomenul jej meno. Laura ako 28-ročná umrela na mor.
Smrť nepremohla lásku. Hlboký cit prechovával básnik Laura je po jej smrti. Zjavovala sa mu vo svojej fyzickej kráse, potom sa menila na aniela a odlietala k nebesia.
Tento platonický vzťah trval 21 rokov a nám zostal spevných plných zbožňovania, obdivu ku kráse, skromnosti, cudnosti a ušľachtivosti ženy. V ňom je 366 básní, zväčša sonetov. Na každý deň jedna, aj v prístupnom roku. Odkaz Petrárku je jasný.
Bez lásky ani jeden deň. Celý rok? Celý život navždy. No a poďme domov na Slovensko.
Do Uhorska sa ideály humanizmu a renesancie dostali v porovnaní s inými literárnymi smermi pomerne skoro. Spôsobil to sobáž krále Mateja Korvína s talianskou princeznou Beatrix Aragonskou. V jej sprievode prišli do Uhorska aj astrovolkovia, alchimisti, speváci, aj literáti.
Tí priniesli rovno z Talianska nové názory, novú módu, nový životný štýl. Ozaj. Viete, že v 15. storočí sa začali písať aj dejny Vysokého školstva na Slovensku? Áno, v roku 1465 založil Matej Korvin v Bratislave Akadémiu Istropolitan, ale späť literatúre. Humanistickú, teda latinskú slovenskú literatúru predstavuje najmä spoločenská lírika.
Dnes by sme možno povedali, že to boli viac sociologické ako umelecké diela, ale to by chcelo čítať knižku o spoločenských vrstvách v štáte. Autorem je Martý Rakovský, rodák z Turca, človek študovaný, múdry, ktorý zastával vysoké úradnícke funkcie. On vo svojej básnickej skladbe opísal sedliakov, remeselníkov, obchodníkov, vojakov. Každá skupina má v spoločnosti nezastupiteľné miesto.
Podľa veľkosti majetku sú ľudia rozdelení na tri vrstvy. Za oporu silného štátu pokladal Rakovský strednú vrstvu. V druhej časti svojej skladby uvažuje Rakovský nad príčinami prevratov v kráľovstvách a císarstvách. Aj v renesančnej epike sa udiali zmeny.
vznikli nové žánre, noveľa a pikareskný román. Tieto žánre už nie sú písané viazanou básnickou rečou, poéziou, ale ako próza. Epickú poéziu reprezentuje v tomto období historická pieseň.
Zakladateľom svetovej novelistiky je Giovanni Bocaccio, po matke Francúz a po ocovi Talian. Nechcem byť klebetný, ale Giovanni túžil stať sa básnikom, ale otec ho nutil študovať právo. Bocaccio zanevrel na právo a pomstil sa. Všetci právnici... v jeho novelách sú strašný hlupáci.
V polovici 14. storočia zachvátila Európu morová epidémia Čierna smrť. Mor kosila aj vo Florencii. Vtedy sa 10 mladých ľudí, 7 žien a 3 muži rozhodlo prežiť.
Ušli na florenský vidiek a večeri si krátili rozprávaním veselých príbehov. 10 ľudí, 10 večerov a na svete je súbor 100 novieľ de Cameron, teda 10 dňovka od Giovanniho Bocaccia. A zasto dokonale číslo 100. V Španielsku zas mali iný problém. Drobný šľachtíc Hidalgo Quijano tak dlho čítal rytierské romány, až sa z toho pomiatol.
Sám seba presvedčil, že musí skriesiť zašlú slávo rytierstva. Stane sa potulným rytierom, ktorý sa na svojom tátošovi, v skutočnosti Mrcine, Rozinante, ide do sveta naprávať kryjúdy. Pomáhať vdovám a sirotám, ochraňovať slabých a bojovať proti zlu. Dá si aj šľachtické meno. Dom Quijot de la Mancha.
a prvú kraviarku, ktorú stretne, pokladá za dámu svojo srdca. Ešteže ho sprevádza sedliak Sancho Panza, ktorý si zdravý rozum zachoval. V závere románu sa Kichotovi vráti rozum, prichádza domov a umiera.
Tento príbeh napísal jednoruký Cervantes, vezeň v sedlskom žalári. Zostal po ňom pikareskný román. To je taký román, ktorý nemá jednu dejovú líniu, teda gradačnú kryvku.
Ide o súbor príbehov, ktoré zažije hlavný hrdina počas dobrodružnej cesty. Na Slovensku bojovníci a rytieri nemali čas čítať romány. O rozum ich pripravovalo skutočné nebezpečenstvo Turci.
Tí v roku 1526 vyhrali pri Moháči, obsadili dnešné Maďarsko a zo všetkého najviac túžili získať bohaté banské mesta na Slovensku. Naši hrdinovia museli brániť hrady a pevnosti na Južnom Slovensku. O ich hrdinstve hovorí celý rád historických piesní, napríklad píseň o zámku Muránskem, píseň o Jagri alebo píseň o modrom kameni Divíňa a zvolenie. Renesancia prijala aj rozvoju drámy a zdá najvýraznejšie v alžbetínskom Anglicku v druhej polovici 16. storočia. William Shakespeare, kto by toto meno nepočul.
Dramatik všetkých čias, klasik svetovej literatúry. Známy ako dramatik, ale bol aj básnikom, hercom, režisérom. Je autorom historických hier z minulosti Anglicka. Henryk VI, Král Ján, Richard III. Písal aj komédie Skrotenie zlej ženy, Sen noci svetojánskej.
Ale najväčšiu slabúm priniesli tragédie. Kto by nepoznal príbeh tragické lásky Rómea a Júlie? Milenci z Verony, ktorí chcú láskou poraziť nepriateľstvo medzi rodmi Kapoletovcov a Montekovcov. No a potom Hamlet s jeho väčšou otázkou byť či nebyť. Príbeh dánskeho princa sa odohráva na hrade Elsinor.
Hamlet sa dozvie, že jeho oca zavraždil súčasný kráľ Klaudius. Dokonca sa oženil s Dovou po svojom bratovi Gertrúdov. Hamlet chystá pomstu.
Láska, intrígy, vraždy. Čistý Shakespeare. Všetci umrú a diváci si do nekonečna kladú otázku, byť či nebyť.
Takže priatelia, sme na konci ďalšej témy a poďme si teraz spolu zopakovať tie najdôležitejšie informácie na našej tabuli. Ahojte!