Charizmatický diktátor, sukničkár a násilník. Stal sa otcom fašizmu a vladol v Taliansku viac ako dve desaťročia. Idealizovaný vzor Adolfa Hitlera, ktorý sa od neho naučil, ako skoncovať s demokraciou. Paktom Os Berlin Rím Tokio priviedol na seba hnev celého sveta, ale za to, že uvrhol svoju vlast do katastrofy, sa mu podarilo znepriateliť si najmä vlastných ľudí, ktorí nad ním neskôr aj vykonali nemilosrdný ortiel.
Toto je Il Duce. alebo aj Benito Mussolini. Benito Amilcare Andrea Mussolini sa narodil 29. júla 1883 na severovýchode Talianska v mestečku Predapio. Jeho rodina vtedy neprežívala najlepšie časy.
Dedko totiž prišiel o rozsiahle rodinné pozemky a jeho oči... otec, kováč a radikálny socialista Alessandro si radšej krátil čas pri poháriku a v náruči iných žien, než by zaobstarával živobytie pre svoju rodinu. Mussolini tak od malička vyrastal so silným pocitom nespravodlivosti a...
odporom voči ľuďom, ktorí mali viac než on. Benitová matka Roza, vraj jediná skutočná láska jeho života, bola silne veriaca učiteľka. Brávala ho niekoľkokrát do týždňa na omše, no a otec ho zase ťahal do krčmy, kde načúval rečiam a myšlienkam socializmu a Karla Marksa.
Malý Benito bol od malička neposlušné dieťa. Arogantný a prchký rebel, ktorý udržiaval so svojimi vrstovníkmi násilnické vzťahy. Šikanoval ich a všetko sa snažil riešiť.
pri jednom incidente dokonca vážne dobodal druhého chlapca. Keď mal 9 rokov, matka ho poslala do školy, ktorú viedli rímskokatolícky mnísi. Chcela, aby mu vštepili potrebnú disciplínu, ale vzdorovitému Benitovi sa správanie iba zhoršovalo a nakoniec ho aj tí mnísi vylúčili a odkázali rodičom, že ho nedokážu ukontrolovať. Pri pokuse s ďalšou školou sa opakovalo to isté a 10-ročnú povinnú školskú dochádzku dokončil až ako 17 rokov.
zročný. Mal však aj svoje svedlé stránky. Bol rojko, súrodenci na ňom lipli a zo všetkého najradšej recitoval poéziu a literatúru.
Od malička mal neskutočnú charizmu, nacvičoval si prejavy, ktoré boli na úrovni hereckých výkonov. No a v dospelosti sa z neho stal aj celkom pohľadný mladý muž. A rovnako ako aj jeho otec mal iba dve vášne.
Socializmus a ženy. Každá žena bola pre ňo iba sexuálnym objektom a na to, aby ich dostal do... do postele, sa často neštítil použiť aj hrubú silu.
Vo svojich neskôrších spisoch sa s násilňovaním žien dokonca aj chválil. No aj napriek neveľmi dobrým študijným výsledkom sa hneď na začiatku 20. storočia stal učiteľom. Môcť sa pochváliť tým, že ste na základke mali za triedného budúceho diktátora muselo byť naozaj zvláštny zážitok, avšak bohužiaľ neexistuje moc veľa historických záznamov o tom, aký bol Mussolini učiteľ.
Pravdepodobne však využíval progresívnejšie vzdelávacie metódy, pretože v liste, ktorý adresoval starostový mesta, v ktorom učil, vyjadroval nechuť nad telesnými trestami, ktoré boli v tej dobe naozaj bežné. Napísal mu vtedy, že disciplínu u svojich študentov si vyslúžil vytváraním očakávaní, záujmom a všímavosťou a že učiteľ by nemal dusiť individualitu dieťaťa a vytvárať u ňoho pocit nešťastia. Podľa Mussolini ho mal účiteľ predchádzať príčinám zlého správania, aby nebol nútený deti trestať. Bohužiaľ, toto zamestnanie pre ňoho asi nebolo poslaním a čoskoro zistil, že mu to viac nevyhovuje ako vyhovuje. Bez peniazy a veľmi malých výhliadok sa presťahoval do Švajčiarska, doma sa tak vyhol po vinej vojenskej službe Aby sa v Ženeve a v Berne dokázal uživiť, vykonával rôzne typy prevažne manuálnych prác.
Zakrátko sa pripojil k skupine marxistov, študoval myšlenky Nietzscheho, syndikalistov a socialistov. Stal sa aktívnym v talianskom socialistickom hnutí vo Švajčiarsku, pracoval ako novinár, organizoval stretnutia, prednašal prejavy robotníkom, no a v tomto období sa mal údajne zuznámiť aj s Vladimírom Leninom. Vo Švajčiarsku však dlho nepobudol Bernska prvná. sa policia ho zatkla za obhajovanie násilného generálneho štrajku, no a v chládku strávil až dva týždne.
A potom ho deportovali domov do Talianska. Tam musel okamžite vstúpiť do Talianskej armády a odkrútiť si povinných 18 mesiacov služby. Po desiatich mesiacoch mu zomrala milovaná mama a iba pre 22-ročného Benita to mal byť ten najčiernejší deň v jeho živote.
Ani služba v armáde ho disciplíne nenaučila, pretože hneď potom, ako z nej vyšiel, sa jeho život daroval. daj nadalej točil iba okolo. alkoholu, žien a bytiek.
Na určitú dobu sa mu opäť podarilo získať zamestnanie ako učiteľ. Jeho otec sa druhýkrát oženil a Benito sa začal nezdravo zaujímať o svoju novú nevlastnú sestru, iba 16-ročnú Raquel. Krátko na to, ako sa nabažil incestného vzťahu so svojou nevlastnou sestrou, sa oženil s Idou Dalzer. S ňou splodil syna Benita Albina a opäť netrvalo dlho a aj...
túto svoju ženu opustil. Síce počas obdobia pred Prvou svetovou vojnou v Mussolini vzrastal revolučný zápal, nič ešte nenasvedčovalo tomu, že sa raz stane najobavanejším diktátorom. Písal, redigoval niekoľko javicových novín, osočoval vládu, demokratický systém, stredné vrstvy a aj církev. Jeho otvorený odpor k systému viedol k zatknutiu a aj peťmesačnému väzeniu.
Stihol si však získať pozornosť najvyššie postavených socialistov v Taliansku, ktorí na ňo vzhliadali s obdivom. Považovali ho za vychádzajúcu hviezdu ľavice. Po prepustení z vezenia sa stal redaktorom národných socialistických novín Avanti. A svojím ohnívým štýlom písania dokázal peťnásobne zvýšiť čítanosť a pomalinky si tak vytváral fórum, na ktorom mohol šíriť svoje názory.
Katastrofické svetové udalosti však zmenili úplne všetko. Keď v roku 1914 vypukla Prvá svetová vojna, Taliansko zostalo neutrálne a Mussolini ako aktívny socialista v spočiatku tiež podporoval neutralitu. Vojnu nepovažoval za dobrú vec, pretože podľa neho stavala pracujúcu triedu jedného národa proti pracujúcim triedám ostatných národov. Bol však zúrivým zástancom revolúcie v Taliansku a počase začal vojnu vidieť ako príležitosť, alebo lepšie povedané vhodnú iskru na počas. podnetení revolúcie.
A tak využil svoj hlas a noviny Avanti a mladých Talianov začal vyzývať na pripojenie sa k armáde. V apríli 1915 ho dokonca znovu zatkli za to, že organizovalo provojnové demonstrácie, ale socialisti a Avanti nezdielali jeho názory a preto ho vylúčili zo strany, on rezignoval spustu šef-redaktora novín a aby im to oplatil, zdorovito si založil vlastné noviny. Il Populo Italia alebo teda talianský ľud. Hneď v prvom čísle jasne vyjadril svoju pozíciu, napísal, že iba krv hýbe kolesami dejin a v maji 1915 sa mu splnil sen a Taliansko sa konečne pripojilo do svetového konfliktu.
On dobrovoľne vstúpil do armády a v roku 1917 z nej aj vystúpil, pretože sa zranil v zákope pri nehode s minometom. Počas toho, ako sa zotavoval, písal do novín a v hlave sa mu formoval nový nápad. Možnou cestou k revolúcii v Taliansku mohli byť práve vojnoví veteráni, ktorých niekto zorganizuje po ich návrate domov.
Sám Mussolini ich začal nazývať pojmom šľachta zo zákopov a pokusil sa získať ich priazeň. Keď prvá svetová vojna v roku 1918 skončila, Taliansko bolo v naozaj mizernom stave. Aj napriek tomu, že skončili na strane víťazov, v mierových rokovaniach nezískali takmer nič.
Veľké mocnosti sa k ním správali odmietavo. územia, ktoré mali prislúbene na základe Londýnskej zmluvy z roku 1915 im neodovzdali, no a talianský premiér Vittorio Orlando prišiel domov naozaj znechutený. Verejná nespokojnosť bola obrovská, do toho komunisti a socialisti spôsobovali v uliciach nepokoje, dovolávali sa revolúcie, aká prebehla aj v Rusku, no a politická situácia bola vo všeobecnosti mimoriadne nestabilná.
Do toho nekontrolovateľná inflácia, nezamestnanosť, ktorá privádzala ľudí do zúfalstva a žiadne výhliadky na vládu, ktorá by bola schopná chopiť sa moci a túto anarchiu stabilizovať. Mussolini sa ľavíci úplne otočil chrbtom a namiesto toho si našiel svoju vlastnú cestu, založenú na slávnej minulosti talianská. Presnejšie povedané jeho starovekého predchodcu, rímskej ríše.
Ešte počas vojny začal s vyzývaním na vytvorenie nového radikálneho hnutia. Apeloval najmä na sklamaných vojnových veteránov, na stratenú generáciu, ktorá zdieľala jeho hnev na slabý a naivný liberálny parlamentarizmus. Mussoliniho myšlienky boli sympatické prevažne mužom, ktorí sa po návrate z frontu nevedeli zaradiť do normálneho života a boli presvedčení, že extrémny nacionalizmus, láska k vlasti a štát s jednou stranou sú to, čo raz a navždy dokáže urobiť poriadok a pomôcť Taliansku.
Mussolini ich svojou osobnosťou a presvedčeniami spojil ako taký zväzok prútov. No a to si aj vybrali za svoj symbol. Zväzok dvanástich prútov, obopínajúci sekeru. Bol to tzv. fasces, starý rímsky symbol moci a záležitosti.
V časoch rímskej ríše ho nosili liktori, ktorí sprevádzali rímskych úradníkov. A bolo to kvôli tomu, že práve úradníci mohli rozhodovať o telesných trestoch, ktoré symbolizovali prúty, ale aj o trestoch smrti, ktorý symbolizovala sekera. Muži okolo Mussolini ho nosili čierne košele a práve kvôli fascesu sa začali nazývať fašisti.
Oni boli spočiatku iba takí pouliční bytkári, ktorí verili, že všetky prvky talianského systému sú slabé, demokratické riešenia považovali za naivné alebo podvodné a jednoducho, keď niečo chceli, tak boli zvyknutí, že si to rovno vezmu. A bralo sa im naozaj jednoducho, pretože boli ozbrojení po zuby. Fašistické skupinky pozostávali totižto zdemobilizovaných nižších dôstojníkov a vojnových veteránov a tak mali veľmi ľahký prístup k zbrania.
Nosili revolvery, muškety, brokovnice, ale aj exotickejšie zbranie. Ako napríklad manganelo, čo boli také malé obušky, alebo lepšie povedané malé kijaky. Taktiež nosili aj zbranie na rúku, takzvané boxery, a niektoré skupiny sa vyznačovali naozaj podivnými typmi zbraní. Napríklad existovali dve známe fašistické skupinky, ktoré mlátili svoje obete sušenými filetami z tresky, alebo čelustiami z vola.
Mussolini sa stal ich šéfom a volali ho Il Duce, čo znamená v taliančine vodca. Duce ich zorganizoval do bojových jednotiek a do organizácie, ktorú pomenovali Fasci Italiani di Combattimento, čo v preklade znamenalo Talianská bojová liga. Inštruoval ich, aby mlátili a ponížovali jeho oponentov, prevažne socialistov a komunistov. No a policia, ktorá s fašistami často sympatizovala, zvyčajne stala bokom a len tak sa prizerala. Mussoliniho fašistická organizácia sa behom niekoľkých mesiacov rozrastla z 20 tisíc členov na 200 tisíc a základňu tohto hnutia pretransformoval do politickej strany s názvom Partito Nazionale Fascii.
čiže Národná fašistická strana. V maji 1921 ho zvolili do parlamentu a sám Mussolini získal miesto v poslaneckej snemovni. Uvedomil si, že potrebuje ešte viac rozširiť svoju voličskú základňu a tak začal svoju politiku stavať na niekoľkých princípoch.
Stal sa procirkevným, promonarchiálnym, antikomunistickým a... antisocialistickým politikom. Svojimi majstrovskými prejavmi premienal Davina zbožňujúce stádo.
Jeho povesť začala narastať a stal sa známym ako muž, ktorý dokáže obnoviť poriadok uprostred chaosu a vládnuť talianskú pevnú rukou. Verejná mienka sa obracala v jeho prospech, pretože bol výrečný, presvedčivý a ľudí dokázal tak zhypnotizovať, že boli schopní opakovať iba jedno. Duče, duče, duče. V roku 1922 zmobilizoval dostatok fašistov do ulic a pokúsil sa oprevrať.
Chcel prinútiť štát, aby mu odovzdal moc do rúk. Vyzval svojich podporovateľov, aby s ním pochodovali na Rím, pričom sám sa nemienil naplno zúčastniť. On to v skutočnosti vnímal ako len taký ťah v hre. A v zákuli si čakal, čo sa bude diať. Prišlo asi 17 tisíc demonstrantov, pochodovali na hlavné mesto bez nejakého úrčitosti.
cieľa, polovica z nich sa niekoľko kilometrov pred Rýmom otočila a išla domov a Mussolini sa k ním pripojil iba na začiatku, aby sa nechal vyfotografovať, ale potom veľmi rýchlo odišiel, aby mohol čakať na telefonáty od politikov s ponukami na nejakú funkciu. Vydesený král Viktor Emanuel sa na túto návnadu v podobe fejkovej revolúcie aj chytil a Mussolini mu hneď prísunul premiérskú stoličku. A tak sa vo veku 39 rokov stal Benitovým to Mussolini talianským premiérom a najlepšie na tom je, že nie prostredníctvom násilnej revolúcie, ale prostredníctvom šikany, rozruchu, rozieb a blafov.
Po jeho víťazstve čierne košele začali ešte viac terrorizovať oponentov a najmä socialistov. Jeho vláda bola však menší nová a tak si v roku 1923 dal schvalý zákon, ktorý zmanipuloval volebný systém a zabezpečil si tak, že fašisti získajú v nasledujúcich voľbách väčšinu. V apríli 1923 získali 374 z 535 kresiel, čo je takmer 70% väčšina. Dopomohla mu k tomu aj ostražitá prítomnosť šírnych košiel v uliciach.
Nie je totiž tajomstvom, že nutili verejnosť hlasovať za fašistov, chodili rozbiať schôdze opozičných strán a byli konkurenciu. Po tomto drvivom volebnom výťazstve socialistický vodca Giacomo Matteotti dokonca otvorene odsudil fašistov a ich vodcu A o 11 dní na to ho niekto zavraždil. To viedlo k celonárodnému protestu proti Mussolínimu a jeho partii násilníkov, pričom mnoho ľudí vyzývalo kráľa, aby ho odvolal.
Mussolini však tvrdil, že je nevinný a vraždou Mateo Tyho zostal rovnako zaskočený a dyštancoval sa od toho. Pri hlasovaní o dôvere v premiéra sa objavilo len malo oponentov a to Mussolini ako typický oportunista využil na upevnenie svojej absolútnej moci. Vyhlásil, že jedine fašisti môžu zabezpečiť stabilitu v krajine a tá sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom diktatúry. Taliansko sa diktatúrou stalo v roku 1925 a presne vtedy sa začal poniť aj Mussoliniho sen o druhej rímskej ríši, ktorá si podmaní celý svet.
A samozrejme s ním ako novým cisárom na čele. Mnohí bývalí socialisti sa potom obrátili na fašizmus, všetky formy kritiky štátu boli zakázané a opozičné strany rozpustené. Sám Mussolini sa zodpovedal iba kráľovi, všade boli špióni, ktorí nahlasovali úradom každého, konal alebo zosnoval nejaké plány proti štátu. Jeho propagandistická mašinéria prenikla do všetkých oblastí života.
Okolo jeho osobnosti sa vytvoril kult. Taliani ho považovali za geniálneho vodcu. Keď veci šli dobre, bolo to vďaka dučemu. Keď sa niečo pokazilo, nikdy to nebola dučeho vina. Nemal ani 1,70 m, ale jeho fascinujúce výrazy tváre a gesta dokázali zaujať snaď úplne každého.
Dokonca aj jedného obdivovateľa z blízkeho Nemecka, ktorý mu napísal list so žiadosťou o podpísanú fotografiu. Môžete si dvakrát typnúť, kto asi to bol. Duce si potrpel na to, aby bol vyobrazovaný vo veľkom štýle. Polzoval pred kamerami, sústredil sa, aby vnikol jeho prenikavý pohľad a dobová italianská propaganda spravila všetko preto, aby vyzeral ako silný, pracovitý a atletický muž.
Sám nemal dokonca problém vyzlieť sa kdekoľvek a odhaliť svoje maskulínne torzo. V súkromí však trpel na žaludočné problémy, kvôli čemu prestal piť a fajčiť, okolo 20-ky začal plešivieť a tak si holil hlavu, no a mal problém aj so zrakom. Bol krátko zraky, ale príliš ješitný na to, aby nosil okuliare. Ale aj napriek týmto nedostatkom, ktoré sa mu darilo dobre maskovať, stalo sa vzorom pre každého potenciálneho diktátora 20. storočia. Pod jeho tvrdou rukou Taliansko z počiatku výrazne ekonomicky prosperovalo.
Zaviedol verejné práce, ktoré masívne znižili nezamestnanosť a akoby konečne zjednotil tých horkokrvných a divokých Talianov. Verejný obraz o ňom bol doma, ale i v zahraničí neuveriteľne pozitívny. Mussolini mu však kontrola nad svojou vlastnou krajinou prestala postačovať. Taliansko neustále videl ako najmenšiu zo všetkých veľmocí A žialil na veľké koloniálne pánstva, aké mali Briti alebo Francúzi. V snahe obnoviť veľkosť jeho rímskej ríše, musel rozširiť jej hranice na miesta, kde boli aj v staroveku.
A tak poslal svoje fašistické légie do Severnej Afriky, alebo presnejšie do Líbie. Kirenejka bola časť Líbie, ktorú Taliani ovládali od roku 1911. Od Prvej svetovej vojny tam však pretrvávali nepokoje A tak Duce nariadil svojim generálom brutálny postup. Totálne vyhľadenie opozície, zradili tam koncentračné tábory, tisíce domácich kmeňov nučili pochodovať púšťou, pričom väčšina na tejto ceste zomrela.
A potom chytili aj ich vodcu, Omara al-Mukthara, a verejne ho obesili. Celkovo vtedy vyhľadili približne polovicu líbyskej populácie, ale zvyšok sveta tejto genocíde venoval iba malú pozornosť. A podobný postup zvolil aj v ďalšej africkej krajine. Na jesen 1935 Duce začal s inváziou do Etiópie, ktorá bola dlho predmetom talianských imperiálnych ambícií. Chcel tamojšie obyvateľstvo premeniť na nevolníkov, priniesť tam masívnu vlnu talianských pristahovalcov a praktizovať tam určitý druh apartheidu.
Tento cieľ sa snažil dosiahnuť s takou krutosťou, násilím a bezohľadnosťou, že z vojny v Etiópii sa stala najbrutálnejšia koloniálna kampaň v dejinách. Dokonca sa neštítil použiť aj jedovatý plyn. Etiópsky císar Haile Selassie zúfalo apeloval na spoločnosť národov, aby zasiahla, ale oni len odvratili zrak opačným smerom.
Historici sa domnievajú, že počas tejto vojny zomrelo viac ako 350 tisíc etiópšanov a že práve táto vojna bola skutočným začiatkom druhej svetovej. Podhalila totiž neschopnosť a slabé miesta spoločnosti národov, A dala tak zelenú aj Hitlerovi, ktorý si vďaka tomu uvedomil, že potom to už asi môže konať v rozpore s Hocičím. Spoločnosť národov nakoniec Nataliansko uvalila sankcie, to však Mussolini ho rozúrilo a stmelilo to jeho vzťahy s nemeckým kancelárom. S Hitlerom sa stretli ešte v roku 1934. Duce ho však spočet... vnímal ako takého hlúpeho krpatého pajáca, ktorého časom bude tiež šikanovať.
Hitler však na Mussolini ho vzhľadal s úžasom, pretože mu poskytol recept na to, ako zničiť demokraciu u seba doma a mal voči nemu hlbokú náklonnosť. Idealizoval si ho až natoľko, že okopirovala jeho fašistický pozdrav a pozýval ho pravidelne do Nemecka, aby demonstroval, čo všetko sa mu už podarilo. Sice na začiatku bol v tomto vzťahu v nadradenom postavení Mussolini, Počas španielskej občianskej vojny, do ktorej sa zapojili armády oboch diktátorov, začalo byť stále viac evidentné, že práve nacistická vojnová mašinéria je tá, čo je popredu. V maji 1939 Nemecko a Taliansko podpísalo oceľový pakt, ktorým si prísľubili, že si v prípade vojny budú pomáhať. V súkromí sa Mussolini aj nadalej stíhal venovať svojmu záletníctvu, druhýkrát sa oženil s tou svojou nevlastnou sestrou Raquel, Avšak jeho prvá manželka Ida a syn Benito mu spôsobovali problémy.
Ida mu na verejnosti aj pred novou ženou robila scény a keďže nechcelo byť vykreslený v zlom svetle, ex-manželku nechal vyhlásiť zašielenu a zavreli ju do psychiatrickej liečebne. V roku 1937 zomerala na krvacanie do mozgu a o niekoľko rokov na to dal Mussolini príkaz, aby zavraždili smrťacou inekciou aj jeho vlastného syna. Keď Nemecko napadlo Polsko a rozpútalo tak druhú svetovú.
vojnu, Mussolini sa vtedy ukázal ako nevyspýtateľný živel. Nevedel ešte totiž, akým smerom sa vojna bude uberať a tak oznámil svojmu kabinetu, že sa rozhodol nesplniť svoj záväzok paktu ocele. Pravda však bola taká, že Duce absolútne nedôveroval prípravenosti svojej krajiny na vojnu a chcel si byť istý, že keď už sa pridá, tak skončí na strane výťaza.
Na oko však pokračoval v predstieraní podpory Hitlerovi. Súkromý vraj dokonca premýšľal nad tým, že prejde k britsko-francúzskej koalícii, ale keď v júni 1940 začalo byť jasné, že Hitler ľahko zvýťazí nad francúzmi, vyhlasil vojnu Británii a Francúzsku aj náš duča. Aby sa mohol priživiť na koristi, rýchlo poslal svoje jednotky do Francúzska a zároveň zmobilizoval svoje sily v Afrike, aby zautočili na tamojšie britské državy.
Niekoľko svojich divizí poslalo aj na Balkán do Grecka, no invazia tam dopadla katastrofálne. Taliansko bolo nepripravené na modernú vojnu a nacisti tak boli nutení svojho slabšieho spojenca zachraňovať. Ono snáď v každej akcii nepriateľ dokázal zle pripravené talianské sily potlačiť a už začiatkom roka 1942 začalo byť zrejme, že Taliansko vedie dopredu prehranu a hlavne veľmi ponižujúcu vojnu. Druhá bitka pri El Alamein to už len spečatila, invázia spojencov v sebernej Afrike a invázia na Sicíliu to boli také posledné kvapky. Úplná poražka talianská sa stala otázkou času.
V krajine bol vynimočný stav, pre nedostatok palíva mali továrne odstavky, jedlo bolo neuveriteľne vzácne a všade panoval hlad. Taliani boli zúfalí a rozúrení. Nestabilný dučem sa uzatvoril do seba, izoloval sa, trpel agresívnymi výbuchmi, maniodepresívnou psychózou, v roku 1943 dokonca aj vážne ochorel.
Nepočúval rady... nikoho a ľudia proti nemu dokonca aj protestovali v uliciach Ríma. A tak ho král Viktor Emanuel odvolal z úradu. Zatkli ho a vzali do domáceho väzenia.
Mussolini si vtedy myslel, že už na dobro skončil a že sa bude môcť konečne zvýšiť. kde sa mohol konečne venovať iba sebe a svojej rodine. Veľmi sa však mýlil.
Nový talianský premiér Pietro Badoglio chcel pozastaviť spojeniectvo s Nemeckom a podpísal prímerie so spojencami. Keď sa to dozvedel Hitler, rozúrilo ho to natoľko, že nariadil útok na svojho bývalého spojenca a uskutočnil aj záchranu misiu Dučeho. Mussolini ho držali v campo imperátore a síce vedel, že situácia je chaotická, bol totálne zaskočený, keď mu priamo pred oknom prístali Nemeci.
necky výsadkári, ktorí ho prišli oslobodiť. Odvedli ho k Hitlerovi a ten ho dosadil ako bábkového vlácu do republiky Saló, okupovaného Severného Talianska, ktoré mali v rukách nacisti. Celých 18 mesiacov hral Duce svoju podriadenú úlohu. Vykonával všetky hitlerové rozkazy, počnúc popravou oponentov a zradcov až po vyvážanie Židov do Osvienčimu. A najmä vládol ľuďom, ktorí ho z duše nenávideli.
Jeho priateľstvo s nacistami a láska k slávnej minulosti rímskej ríše ho priviedli k absolútnemu koncu. Apríli 1945 sa pokúsil utec do Švajčiarska, avšak len kúsok od hraníc ho zadržali s jeho dlhoročnou milenkou Klaretou Patáči a okamžite ich vzali do väzby. Rozkaz z neho veľmi zaujímajúci.
veľmi jasne. S Musulinim sa talianský ľud musí vysporiadať ešte skôr, než sa stihne dostať do rúk spojencov. Nasledujúci deň ho popravili spolu s Milankou a ich tela dovliekli na námeste do Milána, aby obyvateľia mohli nechať voľný priechod svojim pocitom. Na jeho pozostatkoch si udavovali celé hodiny. Pľúvali na ňo, obházovali ho kameňmi, kopali ho do hlavy a nakoniec ho vyviazali za nohy a zavesili dolu hlavou.
Kedy si uctievaného vodcu Dau zlinčoval a jeho jeho mrtvolu nakoniec hodili do neoznačeného hrobu. Naplno tak prejavili nenáviz voči mužovi, ktorý sa stal Hitlerovým psom, viedol svoj národ do nezmyselných vojen, participoval na holokauste, bol osobne zodpovedný za smrť státisícov ľudí v Taliansku a v Afrike a priviedol svoju krajinu do katastrofy. Paradoxne aj napriek tomuto všetkému sa v súčasnom Taliansku dajú najzmale skupinky obyvateľstva, ktoré ho obdivujú a myšlinky fašizmu sú pre nej najdôležitejšie. nich príťažlivé, pretože by mohli prinavrátiť éru poriadku.
Podobne ako u nás. No a na záver dúfam, že sa vám video páčilo o musulinim. By sa pravda, že dali spraviť aj 4 takéto videá. Ak však máte čas a čitate v anglištine, určite odporúčam knihy a iné zdroje, z ktorých som čerpala pri príprave tohto videa. Nájdete ich v popise videa, rovnako ako aj link na môj nový merch.
No a nezabudnite, ak sa vám toto video páčilo, pomôžte tomuto kanálu rásť a vidíme sa na budúce.