Naša politická sloboda je nerozlučne spätá s oslobodením sedliakov, povedal Puškin a v duchu tejto ideológie napísal diel Kapitánova céra, ktorom bez priamého vyjadrenia sympatí k povstalcom odovzdal správu ľudu, že kľúčovým činom vo vtedajšej dobe bolo zrušenie nevoľníctva. Aj keď sa on sám neoznačoval za zástancu sedliackej revolúcie, pomocou tejto knihy sa mu podarilo vyjadriť súcitku tlačanému. obyvateľstvu a tento súcit šíriť alej. Pôvodným zámerom Puškina bolo opísať hlavného hrdinu ako šľachtica, ktorý sa pridal na stranu povstalcov, čo sa však nemohol dovoliť urobiť kvôli vtedajšej cenzúre.
Došiel k záveru, že najlepšou formou stvárnenia povstania bude... bude pomocou memoárov vložených do úst dobrosledečného vidieckého šľachtica Petra Andrejeviča Gríňova. Aj napriek tomu, že príbeh nám je podaný z pohľadu Gríňova, sympatie sú na strane búriaceho sedliactva pod vedením Pugačova. Autor Pugačova je Pugačova opisuje ako človeka, ktorý je odvážny, prefíkaný, no aj spravodlivý, čo môžeme vidieť hlavne v jeho vzťahu s Gríňovom, ktoré mu nikdy neublížil kvôli jeho počiatočnej láskavosti.
V postave Pugačova však môžeme vidieť aj slabé stránky sedliackej vzbury, a to hlavne v tom, že sám veliteľ neveril svojim podaným a nemal veľmi rozšírne politické znalosti. Poškyn kladie veľký dôraz aj na vedlejšie postavy, pomocou ktorých nám vykresľuje vtedajšiu spoločnosť. Dvorská pevnosť je pod vedením ženy s menom Vasilisa Jodorovna Mironová, ktorej sa podriadiuje nielen jej muž, kapitán Ivan Kuzmič Mironov, ale i všetci ostatní. Ďalšou ženskou postavou diela je Máša, dcera Vasilisia kapitána.
Je to prostá a nenápadná dievčina, ktorá sa neskôr zalúbi do hlavnej postavy Gríňova. Kapitánová dcera stvárňuje ideu, že aj osoba bez vtelenie je hodná prívlastkou ako inteligentná a smelá. Dôraz sa kladie iná saveliť. od daného sluhu Gríňova. Touto postavou sa nám autor snaží ukázať ľudí, ktorí sa zmierili so svojim otrockým postavením a inač by si svoj život nedokázali predstaviť.
Sluha je svojim pánom oddaný, odhodlaný im verne slúžiť a pomáhať. Neposlednou postavou je ištva Brín, ktorý sa pridal na stranu Pugačova a snažil sa získať všetko násilím. Dej sa začína v jeden jesenný večer, keď otec Petrušku Griňova usúdi, že jeho syn súci stať sa vojakom. Prekvapivo, nepošlo ho do Semilovského pluku, kde ho zapísali už ako malého, ale do Orenburgu. Sklamený Petruška...
sa so sluhom Savelličom poberú do Orenburgu, no po ceste sa ešte zastavia Simbirsku, aby Savellič nakúpil všetky potrebné veci. O samotný Petruška sa spozná s Cúrinom, ktorý ho nahovorí hrať biliard. Zo začiatkom ušťastie praje.
No potom ako začnú stálkovať o peniaze, to ide s Petruškovým výkonom tak povediac dolú vodou. Po nevydaraných hrách sa mladý pán poberie za Saveličom, ktorý už z tiaľky vidí, že je Petruška opitý. Na druhý deň príde Petruškovi list, v ktorom sa píše, že je dĺžný Curinovi až 100 rubľov. Nešťastný Petruška si ide vypýtať peniaze od Saveliča, ktorý mu ich však odmieta dať. Po výhražkách však svojho nadriadeného posluchne a spomínané peniaze mu s nevôľou dá.
Savelič aj s Petruškom pokračujú v ceste, no panuje medzi nimi isté napätie. Petruška sa s ním snaží zmieriť a tak mu dá svoje slovo, že už bez jeho súhlasu neminie ani kopejku. Spokojný Savelič súhlasí a v zápeti navrhne, aby sa vrátili späť, lebo počasie vyzerá byť neisté.
Tvrdohlavý Petruška však odmietne rady starších a pohoničovi nakáže pokračovať v ceste. O nedlhých však zastihne metelica a tak sú nútení zastaviť. Petruška v dielke zazrie čierny objekt.
následne na čo prikáže, aby sa pohli ďalej. Po priblížení zistia, že je to v skutočnosti človek, ktorý im je, našťastie, ochotný pomôcť. Zavadí ich k najbližšiemu obyvateľstvu, kde sa následne na noc ubytujú.
Ráno pri odchode je Petruška odhodlený odvďačiť sa cudzíncovi peniazmi, no vzhľadom na to, že teraz nimi môže narábať len neochotný savelič, daruje mu svoj kožúštek. Cudzinec mu na to odpovie, Ďakujem vaše bohorodie, nech vám Boh odplatí vašu dobu. dobrotu. Do smrti nezabudnem na vašu láskavosť, čo sa v skutku aj naplní. Petruška a Savilič znova pokračujú v ceste, až kým neprejdú do Orenburgu.
Tam mu generácii rozkáže ísť do Belogorskej pevnosti, kde bude vo vojenskej službe pod velením kapitána Mironova. Po príchode do Belogorskej pevnosti je však Petruška neuveriteľne sklamaný. Na miesto bážd, veží a hradieb vidí len dešť. jedinú obkolesenú brvnovou ohradou. Keďže ho tam nikto neprivítá, rozhodne sa ísť do pitvora, kde sa stretne s kapitánovou ženou Vasilisou Jegrovnou a Švabrinom, ktoré ho pridelili do Belogorskej pevnosti za zabitie človeka.
Po krátkom zvýtaní pridelí Petruškovi izbu, kde bude bývať počas svojho vojenského výcviku. Na druhý deň sa Petruška spozná aj s Mašou, kapitánovou dcérou, no ani tomu nezmení negatívne pocity, ktoré prechováva v oči belogorskej pevnosti. Prejde sa pár týždňov a život v pevnosti už nie je nadalej tak neznesiteľný, dokonca je Petruškovi príjemný. Nielenže sa cíti v rodine kapitána vítaný, navyše sa v ňom prebudí cít o literatúru.
Jedného dňa Petruška zloží pesničku, ktorú sa rozhodne o základe. hodne prečítať Švabrinovi, ktorý ako jediný podľa jeho názoru dokáže oceniť básnický výtvor. Po prednesení veršíkov sa s veľkým očakávaním otočí na Švabrina, no ten mu jeho dielo skritizuje a veršíky o jeho lásky maši vysmeje. Tento typ reakcie Petrušku veľmi nahnevá a nakoniec ho vyzve na súboj. Po Švabrinovom súhlase poprosí kapitánov hoverného sluhu Ignatiča, aby sa stal jeho sekundantom, no ten sa mu začne vyhrážať, že ak súboj nezruší, povie to kapitán Petruška povie o vyhráške Švabrinovi, ktorý navrhne, aby mali boj na druhý deň a to bez sekundantov.
Tento plán im však taktiež nevíde, pretože ich prichytí Ignatič a odvlečí za kapitánovou ženou. Následne môžeme vidieť rozhovor Maše s Petruškom, ktoré mu rozpráva príbeh o tom, ako Juraz Švabrin, ktorý sa jej vôbec nepáči, požiadal o ruku. Tieto slova otvorili Petruškovi oči, pretože pochopil, že celý ten čas chcel Švabrin Mašu zahrať.
za ženu. Na druhý deň ráno ho vyzve na súboj a tentokrát ich už nikto nezastaví. V priebehu boja však Petruškov sluha sa velič zistí čo sa stalo a začne volať na Petrušku. Prekvapený Petruška sa za ním otočí, no v tom momente ho bodne švabrí doprost sponiže pravého pleca a zranený Petruška padne nazaj. Potom ako sa Petruška prebudí sa o ňoho pravidelne chodí starať Maša, kvôli ktorej prítomnosti sa uzdravuje oveľa rýchlejšie, čo skoro si vyznajú.
city a dohodnú sa na svadbe. Maša však trvá na zvolenie hrodičov a tak im napíšu list, ktorým im Petruška všetko vysvetlí. Odpoveď, ktorú však dostane Petruška od oca, nie je taká, akú čakal. Otec mu píše, ako je sklamaný z jeho správania a hneď požiada o jeho preloženie do inej pevnosti. Nahnevaný Petruška vyní sa veliča za to, že povedal ocovi o súboji.
On však na obranu ukáže list, ktorý dostal on. Píše sa v ňom, že za pásť svine. Zmetený Petruška oznámi zlú správu Maši a snaží sa ju presvedčiť, aby sa vzali aj proti vôli jeho rodičov, čo však Maša odmietne a povie, aby sa podrobili Božej vôli.
Následne je nám ukázaná Saveličova odpoveď Petruškovmu otcovi. Odmieta byť nazývaný starým psom a vyhlasuje sa za verného služobníka. Tu môžeme vidieť, ako sa ľudia všeobecne podriadili pánom a prijali osud od rodstva. Petruškovú pochmu... Murnú náladu preruší jeden večer služobník, ktorý ho zavolá na stretnutie s kapitánom.
Na stretnutí sa dozvieme, že kozák Jemelian Pugačov, vyhlasujúci sa za Petra III., zhromaždil spojnícku bandu, vyvolal vzburu a napadol niekoľko pevností. Kapitán nakáže, aby vyčistili kanón, spriesnili hliadky a hlavne, aby sa všetko uchovalo v tajnosti. Onedlho sa to však kvôli dôvtipnej kapitánovéj žene všetci dozvedia a začnú sa pripravovať do boja. Kapitán sa rozhodne, že nás...
svitani pošla Mašu do Orenburgu, aby sa jej nič nestalo. Petruška celú noc nespí a pred svitaním sa plánuje rozlúčiť sa s Mašou. Čo však nečaká je ranný útok Pugačova, kvôli ktorému Maša nestihne ujsť do Orenburgu.
Kapitán nie len v rýchlosti dá požehnanie a pošle jedu úkrytu. Spoločne aj s ostatnými chlapmi začne bojovať proti samozvancovi, no Pugačov je v značnej prevahe. On nedlho kapitána popravia, a to spolu s jeho verným služobníkom Ignatičom. Keď príde čas na Petrušku, Pugačov neváha a taktiež ho dá i hneď popraviť.
Zastaví ho však Saveľič, ktorý sa snaží Pugačova presvedčiť, že zo smrti panského dieťaťa by nič nemal a radí mu, aby si radšej za neho vypýtal peniaze. Pugačov súhlasí, no i tak chce, aby mu Petruška boskal ruku, čo však Petruška odmietne. Následne môžeme vidieť, ako Pugačovi počas nasledujúcich troch hodín všetci obyvateľia pevnosti prisahujú vernosť boskaním kríža a klananím sa.
Keď už Pugačo Plánuje odísť, ozve sa ženský krik, ktorý patrí kapitánovi žene. Tú donáhavý zločinu vyvedú von a keď začne oplakávať smrť svojho manžela, rýchlo jí seknú šablev do hlavy, následne načo zomiera. Na začiatku 8. kapitoly sa Petruška dozvedá novinky od obyvateľov pevnosti. Masha, ktorá ťažko ochorela, sa skrýva u popovej ženy, Švabrin sa pridal ku Pugačovi a sa velič Petruškovi prezradí, že Pugačov je v skutočnosti tulák, ktoré mu v minulosti daroval kožuch a ktoré ho zachránil z veľkej fojavice. Onedlho si Pugačov povolá Petrušku k sebe, kde môžeme vidieť, ako Pugačov prizná, že ho nechal žiť len kvôli tomu, že mu v minulosti pomohol.
Keďže dnešia žiada. vernosť, Petruška znovu namieta a tvrdí, že mu nemôže sľubiť vernosť skrz oddanosti k cárovnej. Prekvapivo ho Pugačovu nepotrestá a dokonca mu dovolí odísť do Orenburgu.
Hneď ráno Petrušku zobudia zvony, kvôli ktorým sa všetci zjídu na zhromaždísku. Tam im všetkým Pugačov oznámi, že ich novým veliteľom bude Švabrin, pričom on pôjde dobíjať ďalšie pevnosti. Petruškovi rozkáže odísť do Orenburgu a všetkým povedať, aby ho o týždeň čakali. Petruška teda začne plánovať odchod do Orenburgu. Nevie však, čo spraviť s chorou Mašou.
Bojí sa, že by ju mohol Švabrins neužiť. No nakoniec uváže, že jediným východiskom je požiadať Orenburg o pomoc o oslobodenie Belogorskej pevnosti. Po príchode do Orenburgu Petruška vyrozpráva všetko generálovi a na vojnovej porade im prezradí, že Pugačov by proti pravidelnému vojsku nemal šancu.
Hodnostárie však s Petruškovými názormi nesúhlasia a hovoria o nespoľahlivosti vojska. Nakoniec také keď ho začne Pugačov obliehať, nastane medzi ľuďmi hlad a bieda. Raz dostane Petruška list od Maši, v ktorom opisuje situáciu v pevnosti, ako ju švabri núti do svadby.
Generál však odmieta Petruškovi pomoc s oslobodiním Belogorskej pevnosti a tak sa Petruška rozhodne oslobodiť Mašu sám. Po odchode z Orenburgu však Petrušku a Saveliča chytí Pugačová hliadka, ktorej sa im nepodarí uísť kvôli pomalosti Saveličovho konia a takého vzájmu. tak skončia v zajatí.
Petruška, dovedený pred samotného Pugačova, mu prezradí, že Švabrin ohrozuje sirotu Mašu. Čo mu zamlčí je, že Maša je kapitánova dcera, pričom ju jednoducho nazve jeho zverejnkňou. Pugačov sa rozhodne stiahnuť Švabrina z jeho pozície, zachrániť sirotu a následne ju zosobášiť s Petruškom.
Následne môžeme vidieť zaujímavý dialog, kde Pugačov hovorí Petruškový rozprávku z detstva. V rozprávke sa pýta o rol Havrana, ako je možné, že žije cez tri... 300 rokov, pričom on len 33. Na tomu Havran odpovie, že je to kvôli tomu, že on sa živí s dochlinami a Orl živými zvieratami. Orl sa teda pokusí žiť so zdochlin, no taký život sa mu nepáči a vyhlási, že radšej bude žiť kračie, no bude sa živiť živou krvou.
Keď sa Pugačov spýta Petrušku na jeho názor, Petruška len odpovie, že podľa neho žiť z vraždenia a boja je ako život Havrana, ktorý ide bez dochlinu. Táto rozprávka slúži ako metafora na postavi Švabrina a Pugačova. Pugačov považuje samého seba za orla, pričom je jasné, že Švabrin je ako havran, priživujúci sa i keď na nemorálnej, ale zato namáhavej práci iných. Pugačov s Petruškom po príchode do belgorskej pevnosti konfrontujú Švabrina, od ktorého chcú vidieť beznenú sirotu.
Švabrin tvrdí, že je to jeho žena a že je príliš chorá na to, aby mala návštevy. Pugačov však neustúpia, žiada Švabrina, aby ich k nej zaviedol. Mašu, sa Pugačov od dievčiny dozvie, že Švabrienu celý čas nutí do svadby. Sirotu oslobodí a keď neskôr Pugačov navrhne, že zosobáši Petrušku a Mašu, Švabrien mu rýchlo prezradí, že Maša nie je popované ter, ako mu doteraz stvrdili, ale dcera samotného kapitána.
Pugačova to sprvo nahnevá, no potom, ako mu Petruška vysvetlí, že inak by ju určite zneužili, mu povie. Nech je po tvojom. Keď trestať, tak trestať, keď obdarúvať, tak obdarúvať. Taká je moja oba...
obyčaj. Vezme si svoju krásavicu, odved si ju kde chceš a daj vám Boh šťastia a požehnania. Týmto Pugačov už poniekolkýkrát pomáha Petruškovi, aj napriek tomu, že z toho nič nezíska, čím autor pravdepodobne naznačuje, že vodca sedliakov nebol tak krutý a bezočivý, ako ho mnohí vykresľujú. Petruška, Maša a Savelič sa poberú z veľogorskej pevnosti, no nedostanú sa ďaleko, keď ich obkolesí húv husárov.
Straž majster ich odvedie k svojmu páči. pánovi, ktorý však vyhlási, že nemá čas a nakáže Petrušku odviezť do bezenia a mašu k nemu pánovi. Náhňovaný Petruška odmietne a vybehne hore schodíkmi priamo k nemu.
Keď sa stretne s tzv. pánom, zistí, že to je Cúrin, proti ktorému prehral v biliarde. Cúrin Mu nakoniec poradí, nech sa vykašle na ženbu, pošle Mašu k svojim rodičom a on sám nech sa pridá k jeho odílu.
Petruška síce stále trvá na svadbe s Mašou, no usúdi, že Česk mu káže zostať v kráľovninom vojsku a tak pošle Mašu aj so saveličom Grom. rodičom a on sa pridá k Curinovi. Po odchode Maši a Saveliča sa cárovniným vojskám úspešne podarí oslobodiť Orenburg a blízke pevnosti, čím však stále nekončí Pugačovo vládnutie. Zjavil sa v sibirských hutách, kde zhromaždil nové vlády.
a znova začal svoju buračskú činnosť. Petruška je so svojím odílom poslený prepraviť sa cez Volgu, kde sú nútení brať obyvateľom malých osád aj to posledné, čo sa im poverilo uchrániť. Nakoniec Pugačova zajmú a vojna sa skončí. Natešený Petruška sa začne baliť domov, pričomu je však mierne ľúto Pugačova, ktorý mu pomohol ochrániť Mašu.
Toho dňa, keď sa má Petruška pobrať domov, vojde do jeho izby curin, ktorý mu doniesol list oznamujúci, že má prísť pred vyšetrovacím. komisiu s riadenou pre Pugačov prípad. Vzhľadom na to, že Petruška musí posluchnúť rozkaz, priateľsky sa rozlúčia a Petruška odchádza za komisijou.
Petruška je po príchode k dozornému dôstojníkovi poslaný na výsluh, kde je obvinený zo zrády a spolupráce s Pugačovom. Všetkým je totiž podozrivé, že napriek tomu, že Pugačov každého zabíjal, Petrušku nechal nažive. Petruška sa bráni tým, že ako dôstojník a šľachtic do nejakých služieb k Pugačovi nevstúpil a žiadne úlohy od neho neprijal.
I keď môže povedať, že všetko robil pre Mašu, uvedomuje si, že by ju kvôli tomu určite povolali na výsluh a tak radšej močí a príjme svoj osud. Onedlho sa celá jeho rodina dozvie o hrozných správach a osude Petrušku. Cárovna pôvodne nakáže Petrušku popraviť, ale s úcty k jeho otcovi a vysokému veku sa ho rozhodne omilostiť a posledne doživotné vyhnanstvo do vzdieleného kúta na Sibíri.
Celú rodinu to veľmi zarmúti, no najviac to trápi Mašu, ktorá bola presvedčená, že... že môže preukázať jeho nevinu. Maša sa teda poberie do Petrohradu s rozhodnutím povedať Cárovnej, ako to všetko v skutočnosti bolo.
V jeden deň sa prechádza po parku, kde sa stretne s istou dámou, ktorej vyrozpráva celý svoj príbeh. Po stretnutí sa poberie domov, kde ji onedlho príde list oznamujúci, aby sa Maša dostavila k Cárovnej. Keď príde Maša do paláca, odvedujú k samotnej Cárovnej, v ktorej spozná dámu z parku. Cárovna si ju zavolá bližšie a s úsmevom jej povie. čo môžem dodržať slovo a splniť vašu prozbu.
Vaša vec je vybavená. Som presvedčená o nevinnosti vášho berenca. Tu máte list, ktorý láskavo doručte osobne svojmu budúcemu svokrovi.
Natešená Maša sa poberie späť na dedinu, kde konečne dostane príležitosť zvítať sa so svojím milým. Kapitánova dcéra stručne Autorom tohto príbehu je Aleksandr Sergejevič Puškin Deje nasledovný Príbeh je nám podaný z pohľadu Petra Petrušku Andrejeviča Kriňova, ktorý bol vyslaný do vojenskej služby po ceste do Orenby. Zasiahla metilice, v ktorej si im podarilo pomôcť sedliakoví, ktorý im ukázal cestu k najbližšiemu obyvateľstvu. Petruška mu na oplatku daroval svoj kožuštek a spolu so svojím služobníkom Saveličom sa pobral preč. Po príchode do...
Do belogorskej pevnosti bol Petruška veľmi sklamaný z prostredia, v ktorom mal žiť, no počas sa mu tam zapáčilo. Vyvinul sa u ňoho záujem o literatúru a napísal ľubosnú pesničku o Máši, kapitánový cejere. Švabrin mu však pesničku skritizoval, čo vyústilo v súboji medzi nimi, pričom Petruška vyšiel z boja ranený.
Počas liečenia sa Petruška s Mášou dohodli na svadbe, ktorá sa však neuskutočnila skrz zákaz Petruškovho otca. O nejaký čas napával belogorskú pevnosť Pugačov. pričom kapitán aj so svojou ženou a služobníkom Ignatičom zomreli. Máša sa stihla u krydu popovej ženy, kde predstírala, že je jej neter a Petrušku Pugačov nezabil, pretože mu v minulosti daroval kožuštek. V tomto momente sa dozvedáme, že Pugačov je sedliak, ktorému Petruška na ceste do Orenburgu pomohol.
Pugačov vymenoval ako nového veliteľa Švabrina a tak Petruška spolu so Saveličom odišiel do Orenburgu pre pomoc. V Orenburgu nebrali ohľad na výstrahy voči. Pugačovi a tak bol onedlho i Orenburg napádaný Pugačovom.
Počas útokov dostal Petruška list od Maši, v ktorom sa písalo, ako ju Švabrin nutil do svadby. Bez váhania z Orenburgu Petruška nakonie odišiel, aby zachránil Mašu, no onedlho ho aj zo Savelečom chytili a odviedli k Pugačovovi. Tomu Petruška vyrozprával, ako chcel Švabrin zneužiť sirotu, pričom úmyselne nepovedal, že išlo kapitánovu céru. Spolu ju teda išli zachrániť.... Po príchode do Belogorskej pevnosti im ju Švabrin najskôr odmietal ukázať, no nakon...
...povolil... a tak Mašu oslobodili. Pugačov sa od Švabry nadozvedel, že Maša je kapitánová dcera, no Petruška mu vyrozprával, prečo zatejil jej pôvod a Pugačov ich nechal ísť nepotrestaných. Petruška, Maša a Savelič sa pobrali k Petruškovým rodičom, no po ceste stretli Curina, následne načo si Petruška uvedomil, že čest mu káže slúžiť cárovnej a tak poslal Saveliča a Mašu ďalej, pričom on ostal bojovať. Onedľu sa podarilo cárovneným vojskám Petrušku zajali kvôli jeho priateľskému vzťahu so samozváncom.
Dôsledkom toho, že Petruška zamlčal pred komisiu Všetko spojené s Mašou, bolo odsúdenie Petrušku na doživoti na Sibírii. Celú jeho rodinu, no najmä Mašu, to veľmi ranilo. Odhodl nás zachrániť svojho milého, odišla do Petrohradu, kde sa nevedomky v parku stredla s Cárovnou, ktoré vyrozprávala svoj príbeh.
Nakoniec prišiel Maši list, oznamujúci, aby navštívila Cárovnu. Po príchodie do Cárovny, kde do paláca zistila, že dáma sparkuje samotná cárovna, ktorá sa rozhodla oslobodiť Petrušku, pretože verila v jeho nevinu. Šťastná Maša sa pobrala domov, kde sa onedlho mohla zvítať so svojím milým. Postavami tohto diela sú Peter Petruška Andrejevič Kriňov, jeho rodičia, kapitán a jeho žena Vasilisa Jegorovna, kapitánová céra Maša, sluha Savelič, zbúrenec Pugačov, švabrin, curin, Ignatič a cárovna.
Prostredie, v ktorom sa dejí odpovediť, Odohráva je Belogorská pevnosť a Orenburg. Hlavným konfliktom je bojsedliekov zárovnosť medzi spoločenskými vrstvami. Počet strán je 192, priemerná dĺžka čítania sú 2 až 3 hodiny a zaujímavosťou je, že pôvodným zámerom Poškina bolo opísať hlavného hrdinu ako šľachtica, ktorý sa pridal na stranu povstalcov, čo sa však nemohol doveliť urobiť kvôli vtedejšej cenzúre a tak stvárnil povstanie pomocou memoárov vložených do úzdobnosť radečného vidieckého šľachtica. trvá iba jednu minútu, aplikáciu môže vyhľadať kedykoľvek a to bez akéhokoľvek poplatku.
Ak ti toto video pomohlo, nezabudni nás podporiť lajkom alebo komentárom. Pre viac takýchto videí odobraj náš kanál, aby ti prišlo upozornenie o prídení nových videí, neváhaj, klikni na zvonček. A tento súcit šíri ďalej. A tento súcit šíri ďalej.
Fuck you Andy, fuck you, fuck you, fuck you. Až... du du du du du du 100 rubľov.
Oni ho tu... Oni dlho sa však... Oni dlho sa však kvôli...
Oni dlho sa však... BĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚĚ