Ďak Vítam vás u ďalšieho videa a dnes by sme si priblížili, nazval som to poslanie špeciálnej pedojiky. Následne budeme nejakým spôsobom ukotvovať tento vedný obor, jeho definíciu. Takéto je pre niekoho neúplne príjemné a záživné poučky vo vodzovkách, alebo definície cieľ špeciálnej prviky. Ale mali by sme sa najprv pozastaviť a zamyslieť nad špeciálnou prvikou.
Špeciálna prvika, nazvem to ma... povabný, interdisciplinárny, multidisciplinárny, transdisciplinárny charakter. Špeciálna pedagóga by sotva existovala, pokiaľ by sme nepracovali alebo z nej vyňali vedné obory ako biológia, pedagógika, právo, ekonómia, sociológia, psychológia. prírodnej vedy či technickej vedy a neposledom radej napríklad filozofia. A prečo filozofia?
Filozofia má k pedagórike a špeciálnej pedagórike veľmi úzky vzťah. V podstate výchova človeka je i otázkou hodnot a je to problémom i výchovy k hodnotám. Práve!
Na mnohé otázky nám dáva filozofia ako jediná vedná disciplína úplne tie najčistejšie odpovede, ktoré sa nám snaží nejakým spôsobom poskytnúť. Rovnako nám môže filozofia pomôcť otázkou, napríklad, aký je zmysel života. Čo znamená byť dobrým človekom? Prečo sa takto pýtam vôbec, že aký je zmysel života, že prečo vôbec takto uvažujem? Tá otázka je viac než aktuálna a vždy bude.
A oboznášť špeciálne pedavíke. Pokiaľ budete pracovať s rodinami, ktoré majú dieťa s postihnotím, tak práve aj túto otázku si častokrát kladú a... Musia sa s tým nejako vysporiadať. Je rada v štúdii aj na to, že keď je príchod do rodiny človeka s postihnutím, či už s Downovým syndromom alebo s nejakou inou diagnózou, tak môže to častokrát robiť trošku takú turbulenciu v tom hodnotovom rebríčku.
Že sa tá rodina nejakým spôsobom pozastaví a I k tejto otázke sa vráti a zistiuje, že šťastie, to, z čoho sme v živote šťastní, môže spočívať aj v niečom inom, ako v tom konvenčnom zaužívanom, teda v tých našich nejakých bežných zaužívaných stereotypoch, čo je vlastne skutočné šťastie a k čomu má smerovať náš život. Špeciálna pedofilika a filozofia, ako som teraz uviedol, sa môže stretnúť napríklad aj pri takom fenoméne ako transcendencia. Čo tým myslím?
Transcendencia hovorí o tom, že keď sa bavíme o človeku, tak musíme prijať jeden fakt, že človek je vlastne ľudská bytosť, ale je to vlastne živočišný druh. Teda, my sme nejakým spôsobom spojení s prírodou. Tie zákonitosti, na takých, ktorých fungujeme, limituje príroda.
My máme síce falovšté presvedčenie, že sme niečo viac ako príroda, že ju prekračujeme, ale tá príroda... Nemôžeme ju z toho človeka zobrať, lebo keď zoberme to prírodné z človeka, tak ho vlastne zahubíme. A keď sa bavíme o transcendencii, tak prichádzame k úvahe, že vlastne tú prírodu ale prekračujeme.
Že vlastne skutočne my ako keby sa snažíme s tou spoločnosťou si vytvárať takéto umelé prostredie a tým sa vlastne odlišujeme. A niektorí autory poukazujú na to, že napríklad ľudí s mentálnym postínutím Ako keby bol iný stupen transcedencie, že tí ľudia síce tú prírodu prekračujú, ale menej alebo inak, iným spôsobom. A to už je potom, zase dostávame k otázke inakosti. Že tá inakosť, tá zvláštnosť, vlastne je súčasťou toho, s čím pracuje špeciálna pedagógika. Keď pristupíme potom k definície špeciálnej predaviky, tak už ten základ toho slova, specialis, osobitný, a potom paidagogos, paidagogike, teda z hriečtiny, ako paidos, dieťa, agóge, again, vedenie, takže vychádza to práve výsledky.
z niečoho, čo má veľmi dlhú, už historicky, ten význam toho slova sa samozrejme odtedy zmenil. Dnes, keď povieme špeciálna pedérika, tak tým samozrejme už myslíme i vtedy tie vekové kategórie, teda nebavíme sa, že to bolo už iba o tých deťoch, ale v tom najširšom význame pokrývame i dospelých, teda v specie oveckú andragujku. alebo gerontagogiku, teda už ľudí v období sémia. Špeciálna pedagogika, pokiaľ pristupíme k tej definícii, že je to nejaký vedný obor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou, výchovou, vzdelávaním a rozvojom osob s postihnutím či s nevýhodnením a to od narodenia až po... až po smrde alebo po koniec ich života.
Teda vo všetkých tých častiach, tých etapách života zohráva špeciálna pedajka istú rolu. A v rámci spoločnosti je tá potreba špeciálnej pedajky na takú narastajúcu tendenciu. Samozrejme, pojem špeciálna pedajka je pojem už i dnes zastaralý.
Ona už dnes hovorí, že špeciálna prvýkať nesmeruje iba do toho špeciálneho školstva, ale dnes už máme to takzvané inkluzívne obdobie a inkluzia, spoločné vzdelávanie vlastne znamená, že príjmeme tú inakosť bez rozdielu a nebudeme už polemizovať nad tým, že... Kto áno a kto nie. Pretože je to vlastne súčasťou toho, k čomu chceme smerovať.
Niekedy ešte padajú argumenty, že vlastne špeciálna pedajka je v tomto smere taká neúplne do budúcnosti vhodným vedným oborom, pretože podporuje Áno, tie anomálie, tú nenormálnosť, tú odchýlku od normy. A tým pádom popiera tie zákonitosti prirodzeného, prirodného výberu. Myslím týmto, že padajú i tieto argumenty, mytole som čítal taký slogán, že zdravé školstvo bez inklúzie.
A tým sa práve myslí to, že vlastne tí ľudia spustenú tým ako keby brzdili spoločnosť v tom pokroku. že áno, že dobre, tak budeme ich tolerovať, ale dajme ich do špeciálnej škôly medzi seberovný, že to je vlastne v poriadku. Ale problém je, že kdo bude tým sudcom, že kdo áno a kdo nie, že vlastne kde je tá hranica, že ty áno a ty už nie, že kdo bude tým rozhodcom. To sú veľmi zásadné otázky. ktoré riešime v praxi.
Ja určite rozumiem to, že nemôžeme robiť To spoločné vzdelávanie, náukor vzdelávania detí bez postihnutia, ale je potrebné to robiť premyslene a dôkladne a zvážiť všetky faktory. A o to práve usiluje tá špeciálna, alebo nazvieme ju dnes už inkluzívna pedagogika. Súčasne ešte by som rád spomenuli to, že argumentom, Prečo dnes podporujeme myšlienku spoločného vzdelávania je potrhnutá i tým, že predstav si, že i ty by si mohol mať to postihnutie. A preto je správne pomáhať ľuďom s postihnutím. Preto je dôležité byť otvorený tej inakosti, lebo aj tebe sa to môže stať.
Ja osobne nie som úplne fanúšikom v obodzovkách týchto argumentov, pretože čo to vyvoláva? Taký ten podvedomý strach, hrozbu toho, že vlastne to zdravie je tak krehké a môže zmeniť tú našu situáciu kedykoľvek. Ale nemáme na viac, nemá naša spoločnosť a i my. Naviac v tom zmysle, že prijmeme myšlienku spoločného vzdelávania, špeciálnej pedavíky ako niečo prirozené, pretože je to niečo, čo je v nás. To je bytostné naše ja a nie je potrebné mať tam v podvedomí to, že pomáham preto, lebo robím to preto, lebo je to správne.
Myslím si, že je to správne. A je to súčasťa našej tej modernej spoločnosti. Toľko asi pre tú dnešnú videoprednášku.
Na záver mi dovolte vás ešte vyzvať k tomu, že keď budete čítať odbornú literatúru, knihy alebo recenzované domáce či zahraničné odborné časopisy alebo skripta, tak... Vždy sa snažte čítať čo najvyšším stupňom porozumenia, čo najviac kriticky a nejakým spôsobom sa snažiť identifikovať, čo vlastne ten autor nám komunikuje v tom danom časti textu. Súčasne, čo považujem za veľmi dôležité, je klásť otázky. Pokiaľ budeme študovať... Bez toho, aby sme si kladli otázky, tak to bude také smutné štúdium, pretože ako keby nás nič nevzbudilo záujem.
Myslím si, že každý štúden má naviac, ako len mechanicky reprodukovať nejaké časti textu, nejaké definície, alebo ustanovenie na to zákonov. Vždy je dobre tomu dať ten zmysel, tú podstatu, prečo vlastne je daná časť. pre našu budúcu prax dôležitá. Toľko ešte raz k dnešnej prednáške. Ja sa s vami teraz rozlúčim a popravím vám pekný deň.
Dovidenia.