1. karta
Bratislavské konfrontácie:
Časová os hlavných udalostí:
* 1953: Smrť Stalina, ktorá v Československu postupne viedla k uvoľneniu prísnej cenzúry riadenej zo Sovietskeho zväzu.
* Koniec 50. rokov: Po roku 1956/57 nastáva politické uvoľnenie, objavujú sa tendencie smerujúce k znakovosti a archetypálnosti v umení.
* 1957: Prvé oficiálne vystúpenie skupiny Galandovci, prvej generácie umelcov, ktorí končili školy v Prahe, Budapešti alebo na VŠVU v Bratislave. Radislav Matuštík o nich hovorí ako o "nástupe 1957".
* Prelom 50. a 60. rokov: Marián Čunderlík tvorí svoje rané práce v cykloch inklinujúce k abstraktnému prejavu s figurálnymi reziduami.
* Začiatok 60. rokov: Objavenie sa tendencií štrukturálnej abstrakcie v Československu, čiastočne ovplyvnené európskym informelom a českými autormi ako Mikuláš Medek, Aleš Veselý, Vladimír Boudník a ďalší.
* 1960: Milan Dobeš začína s prvými experimentmi s konštruktivistickými a luminokinetickými objektami.
* 1961: Neoficiálna výstava v ateliéri Jozefa Jankoviča v Starej Petržalke,
* Skupina umelcov, mnohí absolventi VŠVU v Bratislave, sa snažila odlíšiť od socialistického realizmu a Galandovcov, smerujúc k tvarovej deštrukcii a používaniu atypických materiálov.
* Začiatok 60. rokov: Rudolf Fila tvorí svoje štrukturálne práce s tmavou farebnosťou a deštruktívnymi prvkami, ovplyvnené surrealizmom. Eduard Ovčáček začína s ranými prácami evokujúcimi znaky a písmo, neskôr prechádza k štrukturálnym dielam a asamblážam. Miloš Urbásek začína experimentovať s technikou drippingu a netradičnými materiálmi. Pavol Maňka začína s konštruktivistickými dielami.
* Okolo 1962: Andrej Rudavský začína inklinovať k práci so štruktúrou a nájdeným materiálom, objavujú sa prvé asambláže.
* 1962: Druhá výstava bratislavských konfrontácií v ateliéri Andreja Rudavského.
* 1963: Tretia spoločná výstava, komorná, zameraná na grafiku, v byte hudobného teoretika Mačáka.
* Polovica 60. rokov: Rudolf Fila začína pracovať s farebnými plochami a jasnejšími kompozíciami. Marián Čunderlík začína inklinovať k racionalizácii tvaru, naplno sa to prejaví v druhej polovici 60. rokov. Miloš Urbásek začína pracovať so štočkami a seriálnym spôsobom. Juraj Bartusz začína tvoriť svoje kovové reliéfy, "štúdie pojmu rýchlosť". Anastázia Miertušová a Marián Čunderlík sa vzájomne ovplyvňujú vo svojej tvorbe.
* Druhá polovica 60. rokov: Vznik konštruktivistických tendencií, zameraných na racionalizáciu a geometrizáciu tvaru, inšpirovaných vedecko-technickým pokrokom a novými materiálmi. Mnohí autori prechádzajú od štrukturálnej abstrakcie k znakovej abstrakcii a konštruktivizmu.
* 1967/68: Vzniká Klub konkretistov, československá skupina autorov s Arzenom Pohrybným ako hlavným teoretikom.
* 1967: Štvrtá konfrontácia v priestore divadla Malá scéna vo foyer Galérie Cypriána Majerníka.
* Neskoršie roky: Miloš Urbásek tvorí farebné serigrafie v 70. a 80. rokoch. Rudolf Fila sa v 70. rokoch venuje hyperrealistickej maľbe s gestickými prvkami. Juraj Bartusz pokračuje v sochárskych prácach a objektoch s fascináciou kozmom. Anton Cepka tvorí šperky a objekty v konštruktivistickom štýle. Štefan Schwarz emigruje a je známy svojimi frotážami mestských prvkov.
* * postavy:
* Galandovci: Skupina umelcov, prvá generácia, ktorá sa objavila koncom 50. rokov a snažila sa odlíšiť od socialistického realizmu. Radislav Matuštík o nich hovorí ako o "nástupe 1957".
* Rudislav Matuštík: Teoretik a historik umenia, ktorý hovorí o "nástupe 1957" (Galandovci) a "nástupe 61" (skupina bratislavských konfrontácií).
* Jozef Jankovič: Výtvarník, sochár a jeden z iniciátorov bratislavských konfrontácií. Prvá výstava sa konala v jeho ateliéri. Jeho rané práce zahŕňajú štrukturálne grafiky a maľby, neskôr sa venoval asamblážam, konceptuálnym projektom a šperkom.
* Andrej Rudavský: Výtvarník, ktorý sa objavoval v okruhu Galandovcov, neskôr inklinoval k práci so štruktúrou a nájdeným materiálom. Druhá výstava bratislavských konfrontácií sa konala v jeho ateliéri.
* Mačák: Hudobný teoretik, v ktorého byte sa konala tretia výstava bratislavských konfrontácií, zameraná na grafiku.
* Oskar Čepan: Teoretik, ktorý písal o umelcoch z okruhu bratislavských konfrontácií a bol im naklonený.
* Eva Šefčáková: Teoretička, ktorá písala o umelcoch z okruhu bratislavských konfrontácií a bola im naklonená.
* Marián Čunderlík: Významný výtvarník, pôvodne absolvent VŠVU. Prešiel od raných prác ovplyvnených Fulom a Galandovcami cez štrukturálnu abstrakciu k racionalizácii tvaru a konštruktivizmu. Pracoval s asamblážou, vtláčaním materiálov do farby a motívom zrkadla/atómového hríbu. Bol výtvarným redaktorom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
* Rudolf Fila: Výtvarník pochádzajúci z Moravy, ktorý sa usadil v Bratislave. Jeho tvorba sa mení od vplyvu surrealizmu a asociatívnosti k gestickým štrukturálnym prácam a neskôr k hyperrealistickej maľbe s gestickými prvkami. Známou je jeho práca s razantným gestom preškrtávajúcim kompozíciu.
* Ludvík Kundera: Patril k surrealistickej skupine RA v Brne, ovplyvnil ranú tvorbu Rudolfa Filu.
* Václav Sigmund: Patril k surrealistickej skupine RA v Brne, ovplyvnil ranú tvorbu Rudolfa Filu. Pôsobil aj ako pedagóg na VŠVU v Bratislave.
* Mira Haberernová: Jedna z autoriek, ktorá sa podieľala na výstavách v rámci bratislavských konfrontácií. Jej práce spájajú figuratívne a gestické prvky, s vplyvom art brut.
* Jaroslav Kočiš: Výtvarník, sochár pochádzajúci z Moravy. Jeho tvorba je podobná Jankovičovej, s dôrazom na štrukturálnu estetiku, asambláže a prácu s materiálmi. Známe sú jeho diela ako "Červená ikona" alebo "Filozof a básnik".
* Manželia Volukovci: Významní pedagógovia na VŠVU v Bratislave, ktorí sprostredkovávali študentom najnovšie tendencie v európskom umení 50. a 60. rokov.
* Mikuláš Medek: Český autor štrukturálnej abstrakcie, ktorý silne rezonoval a bol vzorom pre mnohých mladých československých umelcov.
* Vladimír Boudník: Český autor štrukturálnej abstrakcie, ktorý ovplyvnil slovenské tendencie.
* Aleš Veselý: Český autor štrukturálnej abstrakcie, ktorý ovplyvnil slovenské tendencie.
* Stanislav Kolíbal: Český autor štrukturálnej abstrakcie, ktorý ovplyvnil slovenské tendencie.
* Dagmar Kočišová: Manželka Jaroslava Kočiša, výtvarníčka, ktorá sa venovala štrukturálnej grafike.
* Eduard Ovčáček: Žijúci autor, pochádzajúci z Ostravy, študoval v Bratislave. Fascinovaný znakmi a písmom, prešiel od raných evokácií arabského písma k štrukturálnym dielam a asamblážam, neskôr sa vrátil k práci s písmovým znakom a štočkami, vizuálnej poézii a strojopisovej poézii.
* Alberto Burri: Taliansky autor, ktorý pracoval s textíliami a vrecovinou, ovplyvnil štrukturálne tendencie, napr. u Rudolfa Filu.
* Miloš Urbásek: Výtvarník, pochádzajúci z Čiech, usadený na Slovensku. Experimentoval s technikou drippingu a netradičnými materiálmi. Neskôr sa venoval typografickým variantom a fragmentarizácii písmových znakov. Pracoval s technikou latexu a vytváral segmentované kompozície.
* Al Klimo: Autor známy svojimi "križovatkami", ktoré sú racionálne štruktúrované s jemným reliéfom. Inšpiroval sa urbánnymi celkami a topografickými mapami.
* Tamara Klímová: Manželka Alojza Klíma, výtvarníčka, ktorá pracovala s leštenými hliníkovými úlomkami a vytvárala optické efekty v objektoch, s vplyvom dizajnu. Patrila do skupiny Štyri.
* Arzen Pohrybný: Hlavný teoretik Klubu konkretistov.
* Milan Dobeš: Priekopník konštruktivistických a luminokinetických objektov na Slovensku, s prvými experimentmi už v roku 1960.
* Jan Kotík: S Milošom Urbáskom mal spoločnú výstavu v roku 1967, ktorá predstavila nový spôsob inštalácie diel.
* Štefan Schwarz: Autor, ktorý spadá do tejto skupiny, zúčastnil sa jednej z konfrontácií. Neskôr emigroval a bol známy svojimi frotážami mestských prvkov.
* Jarmila Čihanková: Autorka konštruktivistických objektov, s prácami ako "Priestorová maľba" a "Biely guľovitý objekt". Patrila do skupiny Štyri.
* Olga Bartošíková: Autorka, ktorá spolu s Tamarou Klímovou a Jarmilou Čihankovou tvorila skupinu Štyri.
* Viera Krajcová: Autorka, ktorá spolu s Tamarou Klímovou, Jarmilou Čihankovou a Olgou Bartošíkovou tvorila skupinu Štyri, s viac lyrickou ako geometrickou abstrakciou.
* Otto Eda: Autor známy svojimi bielymi kompozíciami z vrstveného kartónu, vytvárajúcimi ilúziu hĺbky a priestoru.
* Pavol Maňka: Jeden z autorov, ktorí začali s konštruktivistickými dielami veľmi skoro (začiatkom 60. rokov), ale je pomerne málo reflektovaný.
* Anastázia Miertušová: Manželka Mariána Čunderlíka, výtvarníčka, ktorej tvorba sa s ním vzájomne ovplyvňovala, prepájajúc štrukturálne prvky s racionálnym rámcom.
* Juraj Bartus: Výtvarník, ktorý tvoril práce s drevom a kovové reliéfy, "štúdie pojmu rýchlosť". Jeho tvorba s fascináciou kozmom sa objavuje aj v sochárskych prácach a objektoch.
* Mária Bartusová: Manželka Juraja Bartusa, ktorej tvorba je príbuzná, ale pracuje s viac organickými vlnovitými tvarmi.
* Štefan Belohradský: Autor, ktorý pracuje s vretenovitými tvarmi a novými materiálmi ako Plexisklo a Dural.
* Anton Cepka: Významný slovenský sochár, architekt a známy šperkár, ktorého šperky majú podobu drobných plastík a objektov.
* Václav Cigler: Autor, ktorého práca v oblasti úžitkového umenia/skla má konštruktivistické tendencie.
POZNAMKY:
Tu je podrobné briefingové dokumenty s hlavnými témami a najdôležitejšími myšlienkami alebo faktami z uvedených zdrojov, vrátane citácií:
Briefingový Dokument: Prehľad Slovenského Umenia 60. Rokov - Bratislavské Konfrontácie a Konštruktivistické Tendencie
Hlavné Témy:
Tento briefingový dokument sa zameriava na dve kľúčové tendencie v slovenskom umení 60. rokov 20. storočia: Bratislavské konfrontácie (štrukturálna abstrakcia/informel) a konštruktivistické tendencie (geometrická abstrakcia). Obidva smery sa objavujú ako reakcia na uvoľnenie po stalinizme a socialistickom realizme, pričom sa usilujú o abstraktné vyjadrenie, ale s odlišnými prístupmi.
1. Bratislavské Konfrontácie (Štrukturálna Abstrakcia / Informel)
Kontext a Vznik:
Uvoľnenie politickej situácie koncom 50. rokov, najmä po roku 1956/57 a po smrti Stalina v roku 1953, viedlo k postupnej redukcii prísnej cenzúry a dominancie socialistického realizmu.
Umenie socialistického realizmu bolo zamerané na heroizáciu a verné zobrazenie skutočnosti.
"Bratislavské konfrontácie" bola voľná skupina autorov, absolventov Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.
Prvé neoficiálne výstavy sa konali od roku 1961 v ateliéroch umelcov (Jozef Jankovič, Andrej Rudavský) a v bytoch (byt hudobného teoretika Mačáka).
Nástup tejto generácie v roku 1961 nadväzoval na skoršiu generáciu Galandovcov (oficiálne prvé vystúpenie 1957), ktorá sa tiež snažila odlíšiť od socialistického realizmu, ale Bratislavské konfrontácie šli ešte ďalej v deštrukcii formy.
Citát: "...takou ako keby druhou generáciou, o ktorej už spomínaný Radislav Matušík, vlastne tak teoretik eh historik umenia vlastne hovorí ako o nástupe 61, pretože mnohí z nich teda končili eh školu... tak o nich hovoria ako na stupe 61 a to je práve ako keby skupina, ktorá sa sformovala a a prezentovala prvýkrát práve v tom roku 1961 na takej ako neoficiálnej výstave..."
Tendencie štrukturálnej abstrakcie sa v európskom umení objavili už po 2. svetovej vojne (informel), reagujúc na devastáciu a existenciálnu tieseň (napr. Tapie, Buri). V Československu sa tento smer objavuje až začiatkom 60. rokov.
Výrazný vplyv mala česká štrukturálna abstrakcia (Boudník, Medek, Veselý, Koblasa).
Charakteristika Tvorby:
Existenciálna Ťaživosť: Diela sú často pochmúrne, odrážajú pocit tiesne, absencie budúcnosti, depresívnych tém.
Práca s Materiálom: Dôraz na hmotu, textúru, štruktúru. Používanie atypických, "nemaliarskych" materiálov ako piesok, sadra, piliny, kovový šrot, textílie, asambláže, koláže.
Deštrukcia Formy: Usilujú sa o deštrukciu pevného, archetypálneho tvaru, ktorý charakterizoval Galandovcov. Forma sa "roztečie" alebo "rozpadá".
Gestickosť a Expresivita: Časté používanie razantných gest, škriabanie, prepaľovanie materiálov, stekance farby.
Citát: "Čiže čiže vrátili sa v podstate ako keby k niečomu, čo sa v tom európskom alebo eh alebo zostavíme v Európe, v tom európskom umení objavovalo už po druhej svetovej vojne... tá tendencia vlastne informelu, čiže ten formel, čiže nejakej neformy alebo nejakej nejakej deštrukcie formy..."
Figurálne Reziduá: Hoci smerujú k abstrakcii, často sa v dielach objavujú asociácie figúry alebo ľudskej podoby, aj keď v fragmentárnej alebo deformovanej podobe.
Temná Farebnosť: Dominujú tmavé, oceľové, ťaživé farby.
Významní Autori a Diela:
Marián Čunderlík: Rané práce s asamblážou a vtláčaním predmetov do farby (archaická figúra, cyklus koží, cyklus kvadráty). Častý motív zrkadla interpretovaný aj ako atómový hríb. Práca s grafikou.
Rudolf Fila: Východisko zo surrealizmu, čo sa prejavuje v asociatívnosti a fantazijnosti. Práce s drevenými latami, textíliami (protuberancie). Razantné gesto, ktoré "škrtá" kompozíciu (váhadlo).
Miroslava Haberernová: Spojenie figúry s gestickým alebo art brut prístupom. Používanie textílie. Vkladanie detailov do abstraktnej kompozície na vytvorenie figurálnej evokácie.
Jozef Jankovič: Známky už ako sochár, ale tvorba zahŕňa grafiku, maľbu, kresbu. Počiatky asambláže v ranných dielach. Práca s nájdeným materiálom ("úlomky sveta"). Motív korpusu. Používanie odliatkov končatín (cyklus väzenia). Groteskné, surrealistické názvy diel.
Jaroslav Kočiš: Prevažne sochár, ovplyvnený českou štrukturálnou abstrakciou (Medek). Práca s drevom, prepaľovanie, zváranie (švy). Figuratívne stély (filozof a básnik). Asambláže z nájdených objektov (schránka).
Dagmar Kočišová: Štrukturálne grafiky.
Eduard Ovčáček: Fascionácia znakmi a písmom. Ranné štrukturálne diela (epitaf). Kombinácia štrukturálneho prístupu s písmovými znakmi, používanie tlačiarenských štočkov. Motív prepaľovania, priezoru v obraze. Smerovanie k vizuálnej poézii a strojopisovej poézii.
Miloš Urbásek: Blízky Eduardovi Ovčáčkovi. Práca s motívom dripingu, nechávanie farby stekať. Používanie netradičných materiálov (omiétky, šmirgľový papier, muchláže/krkváže). Neskoršie práce so štočkami, seriálnosť. Racionalizácia názvov (téma nula).
Teoretické Zázemie:
Existovali teoretici a historici umenia, ktorí tento smer podporovali a písali o ňom (Oskar Čepan, Radislav Matúštík, Eva Šefčáková).
2. Konštruktivistické Tendencie (Geometrická Abstrakcia)
Kontext a Vznik:
Objavujú sa najmä v druhej polovici 60. rokov, čiastočne paralelne s Bratislavskými konfrontáciami, čiastočne ako ich následok.
Nadväzujú na Galandovcov a Konfrontácie, ale s odlišným prístupom k abstrakcii.
Dva Prúdy Abstrakcie: Rozlišuje sa expresívna (štrukturálna abstrakcia/informel) a konštruktívna (geometrická abstrakcia/konštruktivizmus) snaha o abstraktné umenie.
Nadväzujú na medzivojnovú avantgardu (neoplasticizmus, suprematizmus, ruský konštruktivizmus), hoci v Československu tieto smery nemali tak silné zastúpenie pred vojnou.
Prvé experimenty s luminokinetickými objektmi sa objavujú už v roku 1960 (Milan Dobeš).
Citát: "...konštruktivizmus sa snaží vlastne skôr dávať dôraz na na racionalitu alebo na vlastne spoluprá s nejakými ako kebymi racionálnymi racionálnymi princípmi alebo alebo nejakými vedeckými technickými princípmi."
Vznik Klubu konkretistov v rokoch 1967/68 (Arzen Pohrybný), združujúci českých a slovenských umelcov.
Charakteristika Tvorby:
Racionalizácia a Geometrizácia: Zameranie na racionálnu výstavbu obrazu, geometrické tvary, čistú formu.
Sumárnosť a Rozumiteľnosť Formy: Snaha o prehľadné a jasné kompozície.
Potlačenie Individuality a Snaha o Objektivitu: Usilovanie o univerzálne princípy, odosobnenie prejavu.
Koncepcia "Konkréta": Napriek abstrakcii, snaha o matematizáciu, racionalizáciu skutočnosti na základe vzťahov a tektoniky foriem.
Fascinácia Vedou a Technikou: Záujem o fyzikálne a matematické disciplíny, spolupráca s vedcami, inžiniermi. Využívanie nových technológií (svetlo, pohyb, luminokinetické objekty).
Nové Materiály: Používanie leštených kovov, hliníka, plexiskla, duralu.
Seriálnosť a Multiplikácia: Tvorba v cykloch, ktoré sú variáciami na jednu tému, súvisiaca s matematickými kombináciami a variáciami.
Redukcia a Minimalizácia: Smerovanie k redukcii výrazových prostriedkov namiesto ich zmnožovania (v kontraste so štrukturálnou abstrakciou).
Neasociatívne Názvy: Časté používanie technických, matematických alebo popisných názvov diel namiesto evokatívnych.
Mediálny Rozmer Výstavy: Diela často vznikajú alebo sa prispôsobujú konkrétnej výstave, čím sa posilňuje úloha výstavy ako média.
Významní Autori a Diela:
Miloš Urbásek: Pokračovanie práce s písmovými štočkami, seriálnosť (téma nula, téma O). Práca s technikou latexu a šablónami, kde je badateľná stopa ľudskej ruky. Inštalácie, kde sa plátna spájajú do väčších celkov.
Alojz Klimo: Známky pre svoje "križovatky", ktoré čísluje. Prítomný jemný reliéf a štruktúra. Inšpirácia urbanistickými celkami a topografickými mapami, skôr ako prírodou. Abstrahovaná reflexia mestskej technickej civilizácie.
Tamara Klímová: Práca s leštenými hliníkovými fragmentmi na spôsob mozaiky, vytvárajúc optické chvenie. Dôležitosť materiálu a optických vlastností. Objekty s čistým dizajnovým vzhľadom (priestorová štruktúra), stieranie hraníc medzi voľným umením a dizajnom.
Jarmila Čihanková: Kopírujúce objekty (priestorová maľba, biely guľovitý objekt), prepájanie maľby s 3D objektmi.
Olga Bartošíková, Viera Krajcová: Spolu s Tamarou Klímovou tvorili skupinu Štyri. Viera Krajcová viac inklinovala k lyrickej abstrakcii.
Ladislav Snopek: Známky bielymi kompozíciami s jemným reliéfom, vytvárajúc ilúziu hĺbky a priestoru v ploche (priestorové variácie).
Pavol Maňka: Pomerne málo reflektovaný autor, ktorý začal s konštruktivistickými dielami veľmi skoro.
Marián Čunderlík: Plné prejavenie inklinácie k racionalite v druhej polovici 60. rokov. Sivá, strieborná farebnosť evokujúca technológiu, vesmír. Motívy orbitálov, kruhov, červených akcentov/bodov. Fascinácia technologickým výskumom, vesmírom.
Anastázia Miertušová: Manželka Mariána Čunderlíka, tvorba vzájomne ovplyvňujúca. Prepájanie štrukturálnych prvkov s racionálnym rámcom.
Juraj Bartusz: Práce s drevom a kovom (hliník). Vrstvenie drevených lát (malé vrstvenie). Kovové reliéfy "štúdia pojmu rýchlosť", odrážajúce fascináciu kozmom a rýchlosťou.
Maria Bartuszová: Manželka Juraja Bartusza, tvorba príbuzná. Vlnenia, vertikálne vlnenia, ale viac organické, lievikovité tvary.
Štefan Belohradský: Práca s vretenovitými tvarmi a novými materiálmi (plexisklo, dural).
Anton Cepka: Významný sochár a šperkár. Jeho šperky majú formu drobných plastík/objektov s konštruktivistickými prvkami.
Václav Cigler: Konštruktivizmus v úžitkovom umení a skle.
Milan Dobeš: Priekopník, autor prvých luminokinetických objektov v roku 1960.
Stimuly pre Vznik Konštruktivizmu:
Pedagógovia na VŠVU v Bratislave s rozsiahlymi znalosťami európskeho umenia (manželia Volukovci, Václav Sigmund) sprostredkovali študentom najnovšie tendencie.
Abstrakcia prirodzených foriem, smerovanie k elementarizmu, analytickému/syntetickému charakteru tvorby, minimalizácia výrazových prostriedkov.
Prechod od štrukturálnej abstrakcie k znakovej abstrakcii, redukcia namiesto redundancie.
Záver:
roky v slovenskom umení boli obdobím významných zmien a rozvoja abstraktných tendencií, ktoré sa delili na dva hlavné prúdy. Bratislavské konfrontácie reprezentovali expresívny, existenciálny a materiálový prístup, zatiaľ čo konštruktivistické tendencie zdôrazňovali racionalitu, geometriu, vedu a techniku. Obidva smery boli inšpirované európskymi a českými umeleckými prúdmi a tvorili dôležitý základ pre ďalší vývoj slovenského umenia. Autori sa snažili o oslobodenie od predchádzajúcich ideologických a formálnych obmedzení, hľadajúc nové spôsoby vyjadrenia v meniacom sa svete.
Neokonštruktivizmus v slovenskom umení
Neokonštruktivistické tendencie v slovenskom umení (najmä 60. roky 20. storočia):
* Ide o smerovanie od štrukturálnej abstrakcie alebo figurálneho umenia k geometrickej abstrakcii a racionálnejšiemu vyjadreniu.
* Charakteristiky: racionálna výstavba obrazu, sumárnosť, zrozumiteľnosť formy, záujem o vedu a matematiku.
* Snaha o nájdenie iného obrazového priestoru, niekedy označovaného ako "štvrtý rozmer", a zdôrazňovanie autonómnosti obrazu.
* Potlačenie autorskej individuality/rukopisu v prospech presnosti, symetrie a geometrickej kompozície.
* Záujem o fyzikálne elementy ako svetlo a pohyb. Vznik luminokinetických (svetelno-kinetických) objektov a prostredí, ktoré ovplyvňujú diváka.
* Fascinácia vedeckotechnickým pokrokom, novými industriálnymi materiálmi (kovy, hliník, dural, zrkadlá, plexisklo, sklo) a ich technickými možnosťami.
* Tendencia k serialite a multiplikácii – diela vznikajú v sériách alebo cykloch, často s jemnými zmenami.
* Vplyv priemyselnej výroby (v zmysle rozvíjania jedného motívu), záujem o variabilitu a kombinácie.
* Významný vplyv zahraničného prostredia a avantgárd 10. a 20. rokov (ruský konštruktivizmus, suprematizmus, neoplasticizmus). Spomínané skupiny: Grau (Francúzsko), Zero (Nemecko), Dviženie (Rusko), Group T (Taliansko).
* Prvé experimenty s luminokinetickými objektmi na Slovensku sa objavujú okolo roku 1960.
* Na rozdiel od zahraničia, kde sa často tvorilo v tímoch kvôli technickej náročnosti, na Slovensku išlo skôr o individuálne prístupy. Vznikol Klub konkretistov (po roku 1968) ako združenie na propagáciu týchto tendencií.
* Postupný prechod od informelu (štrukturálnej abstrakcie) k znakovej a geometrickej abstrakcii.
* Dôležitosť spôsobu inštalácie diela, vnímania diela v priestore a pohybu diváka v galérii. Smerovanie k priestorovým inštaláciám a environmentom.
Hlavní slovenskí autori a ich charakteristické prvky:
* Miloš Urbásek: Po roku 1965 prešiel k racionalizácii tvaru, práca so štočkami, písmom, číslicami, serigrafia. Vedomá jemná nečistota línie pre náznak rukodielnosti. Názvy diel často technické, číslované (desubjektivizácia). Používal otáčanie štvorcových plátien pre rôzne kompozície. Neskôr využíval farbu. Vplyv Op Artu.
* Alojz Klimo: Geometrická abstrakcia s viditeľnými stopami štetca, nie dokonale "hard edge". Inšpirácia mestským/industriálnym prostredím (križovatky, okná sídlisk). Častý motív križovatky (X), štvorcov, kruhov – základné euklidovské tvary. Geometria vytváraná ľudskou rukou.
* Tamara Klímová: Členka skupiny Štyri. Tvorba evokuje pocitové stavy, neskôr racionálnejšie názvy. Pracovala s leštenými fragmentmi (hliník, sklo, plexisklo) vsadenými do plochy (mozaikový charakter). Vytvárala ilúziu pohybu/chvenia/pulzovania vďaka odrazom svetla. Diela sú na hranici dizajnu a sochárstva.
* Jarmila Čihánková: Členka skupiny Štyri. Racionálne názvy, integruje objekty do malieb (napr. guľa na plátne). Tvorba smeruje do priestoru. Rovnako na hranici dizajnu a sochárstva.
* Eduard Antal: Typická práca s monochromatickou bielou. Vytvára jemné reliéfy vrstvením znakov, často pretretých bielou, čím vzniká takmer neviditeľný povrch, ktorý láka k dotyku (hoci dnes v galériách nie je povolený). Snaha o vytvorenie ilúzie priestoru alebo architektonického priehľadu v ploche.
* Marián Čunderlík: Tvorba sa racionalizovala pri zachovaní štruktúr. Dominantný motív terča/kruhu. Ovplyvnený vesmírnym výskumom (družice, rakety). Často používa výrazný červený alebo oranžový bod/kruh v striebornej alebo hliníkovej palete.
* Anastázia Miertušová: Partnerka/manželka Mariána Čunderlíka, tvorba vzájomne ovplyvnená. Tiež ovplyvnená kozmickými objavmi. Používa centrálny motív kruhu/terča a napätie medzi racionálnymi tvarmi a štruktúrou/škvrnou.
* Juraj Bartusz: Spočiatku vrstvenie drevených latiek pre reliéf s pocitom nestability. Známe sú jeho reflexné reliéfy/kontrareliéfy z tvarovaného kovu na dreve, evokujúce vlnenie, rýchlosť a dynamiku. Silný záujem o aeronautiku, dizajn rakiet, astronómiu. Vytváral časopriestorové plastiky (figúry kozmonautov) s otočnými lamelami. Diela boli často zamýšľané ako interaktívne, aj keď dnes sa s nimi nedá manipulovať. Realizoval monumentálne práce na sympóziách.
* Mária Bartuszová: Manželka Juraja Bartusa, spočiatku podobné kontrareliéfy, ale vždy inklinovala k organickým/biomorfným formám. Práca s materiálom bola pre ňu kľúčová. Vytvárala optické efekty vlnenia/chvenia.
* Štefan Belohradský: Sochár, tvoril biele sochy/objekty, často pre verejný priestor. Inšpirácia ľudovými remeslami (vreteno) a organickými tvarmi (kokon), transformované do technicistnej podoby. Experimentoval s novými materiálmi. Tvoril statické kinetické objekty, ktoré kompozíciou evokujú pohyb.
* Anton Cepka: Sochár, šperkár, medzinárodne známy. Tvorí kinetické plastiky – jemné, subtilné závesné konštrukcie s chvejivým pohybom lamel. Často používa striebornú/hliníkovú farbu s oranžovým/červeným akcentom. Jeho šperky sú malé objekty/plastiky na nosenie, ukazujú napätie medzi pevnou plochou a subtílnou konštrukciou.
* Václav Cigler: Sklár, sochár, pedagóg. Tvoril minimalistické/geometrické sklené plastiky, pracuje s optickým lomom svetla. Vyučoval na VŠVU v Bratislave a podporoval experimentovanie a konceptuálne myslenie u študentov.
* Milan Dobeš: Kľúčový predstaviteľ luminokinetickej plastiky a Op Artu. Označovaný za autora prvých kinetických objektov v Československu (napr. "Rytmus"). Získal medzinárodné kontakty a vystavoval v zahraničí. Pracoval s optickými efektmi, zrkadlami, motorčekmi a svetlom, ktoré menili priestor a niekedy zahŕňali zvuk. Používal industriálne produkty (časti optických prístrojov z Meopty) vo svojej tvorbe. Jeho geometria má spojitosť s rytmami ľudského tela. Kedysi existovalo Múzeum Milana Dobeša v Bratislave, ale bolo presunuté do Čiech, údajne kvôli finančným problémom a nízkej návštevnosti.
* Pavol Binder: Pracuje s drôtom (odkaz na ľudové remeslá). Tvorí monumentálne objekty s minimalistickou/geometrickou formou. Vytváral aj kinetické objekty z drôtu, ktoré sa hýbali vplyvom prostredia.
* Rudolf Uher: Autor staršej generácie, ktorý sa postupne dostal k elementarizmu a geometrii, čo ukazuje vplyv týchto tendencií aj na starších umelcov.
Skupina Štyri (Tamara Klímová, Olga Bartošíková, Jarmila Čihánková, Viera Krajcová) bola prvá čisto ženská výtvarná skupina na Slovensku (1959-1966). Hoci všetky boli jej členkami a prejavila sa u nich geometria v 60. rokoch, Viera Krajcová a Olga Bartošíková si viac udržali figurálne/znakové polohy.
Pre lepšie pochopenie diel Milana Dobeša a Antona Cepku, ktoré zahŕňajú pohyb a interakciu so svetlom, prednášajúci odporučil pozrieť si dokumenty o týchto autoroch.
3.
Fantázijné a imaginatívne tendencie (Neosurrealizmus)
* Zameranie na slovenské umenie 60. rokov.
* Súvisia s ľudskou predstavivosťou, fantáziou, iracionálnymi alebo surreálnymi výjavmi.
* Východiská sú v expresii alebo expresívnom výtvarnom prejave zameranom na emocionalitu a výraz.
* Dôležitú rolu zohrávajú výraz, emocionalita a symbolická funkcia/význam.
* Nadväzujú na figuratívny prejav, kde figúra je dominantná, často v rôznych deformáciách (refigurácia). Cieľom nie je realistické podanie postavy.
* Charakteristický je silný subjektivizmus a individualizmus.
* Vzory v staršom umení (Hieronymus Bosch, El Greco, Pieter Brueghel) a vplyv avantgárd (surrealizmus, neosurrealizmus).
* Neosurrealizmus verí v oslobodenie ducha, vieru vo vlastné predstavy, asociatívnosť. Nadrealita je obsiahnutá v realite a treba ju zviditeľniť/odkryť.
* Figúra/postava sa stáva metaforou pocitu, prežívania, citového/myšlienkového pnutia.
* Obraz je chápaný ako autonómna realita, vnútorný model, ktorý rehabilituje ľudskú fantáziu.
Autori a ich prejav v kontexte týchto tendencií:
* Ladislav Guderna: Silne ovplyvnený surrealizmom aj v 60. rokoch. Typické motívy kryštalických tvarov, imaginatívne krajiny (možno ovplyvnené metafyzickou maľbou), asociatívny symbol. Vplyv Pabla Picassa. Práca s absurditou a asociatívnosťou. Po 1968 emigroval do Kanady.
* Vincent Hložník: Výrazne ovplyvnil novú figuráciu a fantázijné tendencie. Hlavne grafik a pedagóg. Disciplinovaná grafika s tvarovými deformáciami, asociatívnosťou a fantázijnosťou. Časté témy bolesti, negatívnych asociácií (cykly: Úzkosť, Agónia vojny, Majestát ničoty). Typická figurálna deformácia, exaltovanosť, expresívnosť. Rekonštruuje realitu do veľmi vypätých gest. Pridáva asociácie a sny. Často motívy z kresťanskej ikonografie (Golgota, Pieta), zamerané na utrpenie. Práca Obraz z roku 1968 zrejme reaguje na udalosti augusta 1968. Typické sú deformácie tela, predĺžené/strhané údy. Spojenie človeka a zvieraťa (býk) symbolizujúce ľudskosť/racionalitu a živelnú silu. Vráta sa k témam vojnového násilia. Expresívne, barokové narábanie s farbou a svetlom, vplyv El Greca a Goyu.
* Albin Brunovský: Mladšia generácia, Hložníkov študent a asistent. Grafik, ilustrátor, čiastočne maliar. Podobné prvky ako u Hložníka (exaltovanosť), ale s dávkou grotesky alebo absurdity. Častá absurdita a groteska. Veľmi známy a plodný autor. Vplyv krajiny Záhoria na imagináciu. Vychádza z reality, ale preosieva ju cez vlastnú predstavivosť. Dôraz na detail, drobnú štruktúru vytvárajúcu imaginárnu krajinu. Známy pre diela Genesis, Hello, ilustrácie, plagáty. Obnovuje staré grafické techniky, pracuje veľmi precízne a rozsiahlo. V 70. rokoch smeruje k manierizmu. Jeho diela nútia k detailnému skúmaniu. Používal drevo ako podklad, jeho kresba sa stávala súčasťou obrazu. Spomenutý bol televízny dokument o ňom.
* Vladimír Gažovič: Významný grafik, ilustrátor, absolvent Hložníkovej školy. Spoločný rukopis s Hložníkovou školou. Biblické motívy (Genesis). Zvláštna tvarová deformácia ľudského tela, spájanie s hmyzími/zvieracími tvarmi. Absurdita, surrealna, iritujúca komickosť. Antropomorfné, až ornamentálne figúry, prepája expresionizmus so surrealizmom. Deformácia, pretiahnutie figúry. Irónia, groteska prítomná. Dielo Osedlaj si fantáziu (1972).
* Viera Bombová: Grafička a ilustrátorka, z Hložníkovho ateliéru. Techniky litografie, leptu. Súmárnosť tvaru, abstrahované hlavy. Záujem o štruktúru, štrukturálnu analýzu tvarov. Jemná vlásočnicová línia rozptyľujúca kompozíciu. Kompozícia môže pripomínať detskú kresbu, vplyv Paula Klee. Usiluje o syntetický tvar s jemnou líniou. Inšpirovaná schopnosťou detí vyjadriť veľa minimálnymi prostriedkami. Diela Tváre, Ulica, Večer.
* Viera Gergeľová: Výrazná grafička 60./70. rokov. Vyberá si melancholické motívy (odlúčenie, smútok). Jednoduchý tvarový elementarizmus postáv. Dôraz na tvár a oči ako vyjadrenie emocionality. Jemné náznaky drapérie/šrafúry dodávajú dynamiku (skôr dynamiku emócie). Postavy pôsobia ako postavičky. Diela Veľký smútok, Pred odchodom.
* Miroslav Cipár: Známy ilustrátor, ale aj maliar. V 60. rokoch skúšal rôzne formy (od informelu k figurálnym). Používa asociatívne figúry zložené z balvanovitých tvarov, pripomínajúce detský prejav alebo novú figuráciu/refiguráciu. Prepája gesto, farbu, abstraktný ale čitateľný tvar. Autor širokého rozptylu: ilustrácie (hlavne detské), grafika, dizajn, logá, typografia. Intenzívny záujem o písmo od 60. rokov.
* Karol Baron: Patrí k fantazijným/neosurrealistickým tendenciám. Člen československej surrealistickej skupiny. Tvorba veľmi špecifická, vychádza z grotesky, absurdnej grotesky, čierneho humoru. Bizarné názvy diel. Postavy homonkulov, spojenie človeka, stroja, hmyzu. Groteskné postavičky odkazujúce na Hieronyma Boscha, renesančný manierizmus, gotické príšery. Veľmi osobitý v rámci surrealistickej skupiny. Môže byť radený aj k novej figurácii. Časté zvláštne, vyprázdnené priestory, rohy miestností. Priestor často nepochopiteľný, bez vodítok k interpretácii. Východiská aj v literárnych zdrojoch (absurdná dráma, čierny humor, iracionalita, napr. Alfred Jarry). Záľuba v satire, tvorba ako únik pred dobovou ťaživou absurditou.
* Michal Jakabčic: Autor rôznych polôh. V 60. rokoch sa prikláňal k imaginácii a novej figurácii, s tvarovou deformáciou a zjednodušovaním. Blízky mu bol svet detských hier a spomienky na dedinské prostredie. Postavičky pripomínajú drevené hračky. Typická dominantná červená farba.
* Viera Žilinčanová: Autorka obrazov s metaforickým/metafyzickým významom figúry. Inšpirovaná metafyzickou maľbou Giorgia de Chirica. Postavy pôsobia osihotene, opustene, aj vo viacfigurálnych kompozíciách nekomunikujú. Často umiestnené v zvláštnych, prázdnych, púštnych priestoroch. Niekedy pod skleneným zvonom na zdôraznenie samoty/uzavretosti. Postavy sú uzavreté, snivé, melancholické, posmutnené. Prototyp ženskej figúry/figuríny. Pocit pustoty, prázdnoty, osamotenia, vnútornej ťaživosti je typický.
* Záboj Bohuslav Kuľhavý: Súvisí s touto generáciou. Rozmanitý výtvarný prejav, pocitovosť, nová figurácia. Zručný technik, ovláda mnohé techniky. Obrazy často pôsobia skladobným dojmom, overuje rôzne prístupy/techniky v jednom diele. Vracia sa k staromajstrovským technikám. Kontrast iluzívnej/veristickej maľby so štruktúrami a lineárnou/geometrickou vrstvou.
* Viera Krajcová: Vymykala sa geometrickej abstrakcii, pracovala skôr s figúrou/znakovou abstrakciou. Redukovaná forma odkazujúca na ľudskú figúru. Lyrický, štylizovaný tvar postavy do znaku. Limitovaná farebnosť (červená, modrá, žltá). Farebné útvary sa vznášajú v priestore. Zámerný naivizmus, viera v bezprecedentné gesto. Gestické prevedenie figúry. Záujem o gesto a procesuálnosť. Fascinačné elementárnym detským kresleným prejavom.
* Milan Pašteka: Predstaviteľ skupiny Mikuláša Galandu, silne ovplyvnil novú figuráciu. Už v rámci Galandovcov smeroval ku karikatúrnej, absurdnej, grotesknej figúre. Spája figúru s informelovým detailom/štrukturálnou abstrakciou. Absurdita, groteska, záujem o maliarske gesto. Figúry balvanovité, groteskné. Krídlené postavy. Farba ako matéria a emócia, médium stvorenia. Spojenie racionality tvaru a emocionality farby/procesu. Heterogénny priestor, neurčité umiestnenie postáv (často v rohu). Existencializmus, embrionálne/balvanovité formy. Gesto/kresba je gestická, spontánna, dynamizujúca.
* Rudolf Krivoš: Predstaviteľ skupiny Mikuláša Galandu. Figurálne motívy s torzom, hypertrofiou (zväčšovanie častí tela), antianatomickým zmenšovaním (malé hlavy, svalnaté telá). Časté motívy stiahnutej kože, utrpenia, bolesti, stekajúcej krvi. Existenciálna emocionalita. Používa motív terča ako symbol útoku/zraniteľnosti. Napätie medzi materialitou/tvarom a kresbou/maľbou.
* Agneša Sigetová: Radená k novej figurácii, ale aj k lyrickej abstrakcii (abstrahované tvary, štruktúry, vlásočnicové línie). Harmonický vzťah tvaru, kresby a farby. Obrazy pôsobia harmonicky, príjemne, s tlmenou/melancholickou farebnosťou. Ilustrátorka, jej voľná tvorba často vychádza z literárnych zdrojov/ilustratívnej obraznosti. Používa abstrahované ľudské/zvieracie figúry, bunkové štruktúry. Záujem o štruktúru v pozadí.
Nová Figurácia
* Objavuje sa od 60. rokov, paralelne s informelom a geometrickou abstrakciou.
* Autentická črta subjektívneho videnia sveta, založená na ego-gestickej bezprostrednosti.
* Pracuje s figúrou/postavou, ktorú deformuje a refiguruje.
* Synkretizmus figúry a informelových prvkov (figúra poznačená štruktúrou, farebnou hmotou/gestom).
* Figúra/postava sa stáva znakom, symbolom, metaforou pocitu/emocionality.
* Súvisí s existencialistickou a fenomenologickou filozofiou (zameranie na telesnosť, telo ako styčná plocha medzi svetom a našou emocionalitou, medzi vonkajším a vnútorným, subjektívnym a objektívnym).
* Telo ako znak, telo ako metafora je dôležitým heslom novej figurácie.
* Preniká do slovenskej maľby v polovici 60. rokov vďaka čiastočnému uvoľneniu a prístupu k zahraničným vplyvom (časopisy, literatúra).
* Silný senzualizmus.
* Ponímanie sveta/života ako procesu, neustálej zmeny, napätia medzi vznikom a zánikom. Telo je prostriedkom, na ktorom je vznik a zánik najviditeľnejší.
* Človek ako figúra/pešiak, často v metaforických/melancholických konotáciách.
* Expresívna tvarová nadsázka, hypertrofovaný detail, groteska, absurdnosť, drsnosť, hravá spontánnosť.
* Východiská v európskom umení: Jean Dubuffet, Francis Bacon, skupina Cobra.
2.4 Socha a enviroment 60.rokov
* Prednáška sa sústredila na sochársky objekt a jeho posun k priestoru a environmentu v 60. rokoch na Slovensku. Tento pojem "socha environment" odkazuje na sochárske prostredie.
* roky boli v slovenskom umení veľmi diverzifikované a pestré, s rôznymi prístupmi.
* Tradičné prístupy (napr. figurálne, abstrahovaný formálny výraz, rudimentárny tvar, archetypálny tvar) pretrvávali, často s vplyvom Galandovcov a starších autorov ako Kostka a Uher. Používali sa tradičné materiály ako drevo.
* Objavili sa aj nové prúdy a materiály ako plexisklo či epoxid, a experimenty s luminokinetickými plastikami (Milan Dobeš).
* Silným prúdom bol záujem o organickú plastiku a biomorfné formy, ovplyvnené najmä anglickým sochárom Henrym Moorom, ktorý mal v SNG výstavu (rok 1966 alebo 1967). Záujem o amébovité, embryovité, vajcovité formy a prelamované plastiky s priezormi bol charakteristický.
* Rudolf Uher smeroval k minimalizácii formy, pracoval s tektonikou a drevom, témami ako prírodné zákony, pnutie, vlnenie, pohyb.
* Jozef Kostka (staršia generácia) pracoval s abstrahovanými prírodnými motívmi, reliefom a od 60. rokov aj s prvkami štrukturálnej abstrakcie či kubizmu.
* Vladimír Môťovský ukazuje vplyv Henryho Moora v mäkkých, organických a prelamovaných formách.
* Ludvig Korkoš a Miroslav Ksandr reprezentujú modernizáciu ľudových motívov, krehký modernizmus.
* Alexander Ilečko mal typickú štylizáciu figúr do vertikál, pracoval aj s nájdenými samorastmi.
* Juraj Rusňák je významným autorom organickej, biomorfnej plastiky.
* Erna Masarovičová bola jednou z mála sochárok, známa monumentálnymi zváranými plastikami, často s motívmi zvierat alebo s prejavmi ťaživosti existencializmu a jaziev na materiáli. Neskôr sa venovala šperku.
* Významnú úlohu mali sochárske sympóziá, ktoré umožňovali prácu vo väčších rozmeroch a realizácie do exteriéru.
* Vyšné Ružbachy (od 1964) zamerané na kameň (travertín), medzinárodné, s pôvodnou myšlienkou landartového zoskupenia sôch v krajine.
* Moravany nad Váhom (od 1967) zamerané na drevo, konali sa v kaštieli a priľahlom parku. Mnohé progresívne diela boli po nástupe normalizácie demontované/zničené.
* Košice (od 1968) v areáli Východoslovenských železiarní, zamerané na kov/oceľ, umožňovali monumentálne realizácie. Plastiky sa neskôr využívali na sídlisku Terasa.
* Socha piešťanských parkov / Polymuzický priestor (Piešťany, od 1967) bol exteriérovým sympóziom a výstavou. V roku 1970 pod názvom "Polymuzický priestor" smerovala k objektu, environmentu, svetlu, hudbe, syntéze, kinetickým objektom. Objavovali sa tu site-specific intervencie, reagujúce na prostredie (napr. Jankovičov plávajúci objekt, Môťovského vodné mlyny), svetelné a kinetické diela. Bienále sa konalo aj v noci s osvetlením diel.
* Jozef Jankovič (často radený k novej figurácii) pracoval s fragmentmi tela, atrofovanými končatinami (odliatky zo sadry/epoxidu v gumených rukaviciach/pančuchách), výraznou farebnosťou, asamblážou, readymadom. Jeho diela sú apelatívne, existenciálne, absurdné, surreálne. Pracoval s priestorovým umiestnením diel, často ich zmnožoval, vytváral pocit stiesnenosti. Bol všestranným autorom (maľba, grafika, socha, relief, šperk, konceptuálne projekty). Jeho dielo Obete varujú (1966) v Banskej Bystrici má pohnutý osud s odstránením a návratom. Dielo Veľký pád získalo hlavnú cenu na bienále Danubius. Dielo Biela, modrá, červená vyvolalo kontroverziu umiestnením na zemi, kde ho diváci museli prekročiť.
* Dušan Králik má podobný výraz ako Jankovič, vychádza z novej figurácie, pracuje so sadrou a jej krehkosťou, gestickými zásahmi.
* Julián Filo a Ivan Štepán patrili k autorom blízkych neosurrealistickej poetike. Ivan Štepán vytváral priestorové objekty (Optipolytón), do ktorých sa dalo vstúpiť a zažiť zvukové/svetelené/haptické prostredie.
* Alex Mlynárčík (významná osobnosť s medzinárodným presahom, kontakt s francúzskym novým realizmom a Pierrom Restanym) vytváral oltáre (Oltáre Lola) s motívmi erotiky a interakcie s divákmi, ktorí mohli diela popisovať. Pracoval s efemérnymi, procesuálnymi, akčnými formami, napr. Juniales (slávnosť/festival na lodi na Váhu, predaj jedla ako originálov, zdieľanie zážitku). Reagoval aj na politickú situáciu (sáčiky so zemou).
* Stano Filko sa posunul od maľby k asamblážam (Oltáre), readymadom, popkultúre a komplexným environmentom (Univerzálne prostredie, Katedrála humanizmu, Poézia o priestore a kozme). Využíval zrkadlá, projekcie (fotografií, diapozitívov, krátkych filmov), zvuk, pracoval so živlom vody (Oslava vody). Reflektoval súčasnú situáciu (August 1968 v Katedrále humanizmu). Pracoval aj s mäkkou plastikou (Dýchanie - pneumatická guľa).
* Posun od klasickej sochy k priestorovému uvažovaniu a environmentu znamenal postupné prerastanie sochy do komplexných prostredí a inštalácií. Environment je definovaný ako priestorová inštalácia, vytvorenie komplexného zážitkového priestoru.
* Normalizácia po roku 1968 priniesla zhoršenie situácie pre progresívnych umelcov, nemožnosť vystavovať v oficiálnych priestoroch.
* V reakcii na to začali umelci sami iniciovať vlastné výstavy a aktivity (napr. Prvý otvorený ateliér Rudolfa Sikoru v roku 1970). Toto aktivistické organizovanie výstav zo strany umelcov bolo typické najmä pre 70. roky a alternatívnu/neoficiálnu scénu, čo sa podobá dnešným artist-run spaces.
* V 60. a 70. rokoch sa vo všeobecnosti neriešili autorské práva pri používaní nájdených fotografií alebo materiálov.
2.5 Filko, 1. otvorený ateliér, Konceptuálne umenie
environmentom a konceptuálnemu umeniu v slovenskom umení 60. a 70. rokov.
Environmenty (priestorové inštalácie):
* Stano Filko: Pracoval s novými materiálmi, zrkadlami. Jeho environmenty (napr. Poézia o priestore a kozme, Katedrála humanizmu, datovaná 1967-68, vystavená 1968) zahŕňali artificiálne prvky, snahu vtiahnuť mediálnu realitu (diaprojekcie, rádio s prejavmi Alexandra Dubčeka). Využíval zvuk a katoptrický efekt zrkadlových plôch.
* Jana Želipská: Jej výstava Možnosti odkrývania (1967) zahŕňala objekty ako Mahadeva (názov podľa indického chrámu so zdobenými reliéfmi). Objekt mal priezory, cez ktoré sa dalo pozerať dovnútra alebo na zrkadielka, kde sa divák videl. Pracovala s prvkami púťovej estetiky (papierové/krepové ruže). Jej environment Mamanita Muskaria (slovenská muchotrávka červená) z roku 1970 využíval motív huby v tvare detskej pokladničky, ktorá prerastala z komory do celého domu a na fasádu. Jej diela sa po roku 1972 v Československu ťažko vystavovali, Mahadeva bolo vystavené v Paríži v 70. rokoch ako kulisa bábkového divadla, čo bolo dobové "mimikri" na prevoz cez hranice.
* Juraj Meliš: Sochár, ktorý vytváral environmenty. Jeho Vidiecky dvor - Prostredie 1 (1970) v Galérii mladých evokoval dedinský dvor s ironickými narážkami, pracoval so znakovými funkciami odkazujúcimi na vidiek, ale s vedomosťami o neoavangardnom umení. Prostredie 2 Les života (1971) v Galérii Cypriána Majerníka sa venovalo téme ekológie a ohrozenia prírody ľudskou činnosťou. Pracoval s drevenými pňami, často kolorovanými (nevidno na čiernobielych foto), textami (manifestačnými, poetickými). Téma ekológie bola v 70. rokoch nová a venovali sa jej viacerí umelci. Melišove environmenty boli komplexné, snažili sa vtiahnuť diváka a apelovať na ekologické témy.
Prvý otvorený ateliér (19. november 1970):
* Udalosť jedného dňa/večera, organizovaná z iniciatívy Rudolfa Sikoru, Igora Gazdíka a ďalších.
* Konala sa v Rudolfa Sikoru dome a ateliéri na Tehelnej ulici v Bratislave.
* Cieľom bolo vytvoriť priestor pre prezentáciu umelcov, najmä tých, ktorí mali problémy s vystavovaním v oficiálnych galériách v sprísnených pomeroch začiatku 70. rokov po roku 1968.
* Bola to akcia, ktorá spájala rôzne generácie umelcov, od študentov (Jakubík, Kordoš, Tóth, Sikora) po starších (Urbásek, Adamčiak, Bartoš) a dokonca aj ich učiteľov (Cigler). Toto generačné prepojenie pomohlo formovať scény a komunity neoficiálnej kultúry v 70. rokoch.
* Hoci sa očakávala komorná akcia pre priateľov, prišlo veľa ľudí (odhadom stovky), čo organizátorov zaskočilo. Pozvánka s dátumom 20. novembra mala zmiasť štátnu bezpečnosť, ktorá prišla až na druhý deň.
* Udalosť bola zachytená v čiernobielom, nemom filme (neskôr ozvučenom), ktorý dokumentuje atmosféru a niektoré diela.
* Diela boli často site-specific intervencie do priestoru domu a záhrady.
* Príklady diel a akcií:
* Jakubík, Kordoš, Mudroch: Akcia Pocta Lichtensteinovi - dievča púšťajúce bubliny za polopriesvitnou stenou s bodkami, pripomínajúca Lichtensteinove komiksy.
* Dezider Tóth: Nedážď - sušenie žltých kvapiek na šnúrach.
* Ivan Kříž-Vyrubiš: Obraz vo vani - maliarske dielo umiestnené vo vani, pripomínajúce kúpajúcu sa postavu.
* Marián Mudroch: Upriamte pohľady na komíny - púšťanie farebného dymu z komínov evokujúceho československú trikolóru (reakcia na dobové pomery).
* Mudroch, Jakubík, Kordoš: Akcia Čechoslovakia - naťahovacie žabky s písmenami slova "Čechoslovakia", ktoré sa rozutekali (odkaz na rozpad štátu a sprísňovanie režimu).
* Július Koller: Intervencia Pozor padá omietka / pozor pamiatkový objekt na stene domu.
* Peter Bartoš: Akcia Činnosť s hmotou Balnea - ošetrovanie pňov vyrúbaných stromov piešťanským bahnom (pieta stromom, ekologický apel).
* Vladimír Kordoš: Monotónna pocta Cezarovi Baldičinimu - kubus zo zlisovaných plechoviek Coca-Coly (luxusný tovar z Tuzexu/hotelov), s magnetofónom zaznamenávajúcim zvuk lisovania (odkaz na francúzskeho umelca Baldacciniho).
* Alex Mlynárčik: Akcia s poistenými modelkami, ktoré sa prechádzali po dome, spochybňujúca finančnú hodnotu umenia.
* Vystavené boli aj diela iných autorov ako Rudolf Sikora (Topografický bazén), Milan Dobeš (Pulzujúci rytmus), Ivan Štepán, Otis Laubert, Juraj Meliš.
* Na druhý deň sa konala prednáška významného československého teoretika Indricha Chalupeckého.
Bienále Danuvius '68:
* Medzinárodné bienále v Bratislave, konalo sa aj počas augusta 1968.
* Zamerané na experimentálnejšie formy umenia, najmä optické a kinetické umenie, environmenty. Zúčastnili sa autori ako Jetulio Alviani (optické objekty).
* Malo vysokú návštevnosť a bolo reflektované v zahraničnej tlači.
* Po auguste 1968 bolo vyhodnotené ako nežiadúca aktivita a predčasne ukončené, ďalšie bienále sa nekonalo.
Konceptuálne umenie:
* Posun od klasických výtvarných disciplín k uvažovaniu nad umeleckým dielom ako myšlienkou alebo intelektuálnou stratégiou.
* Dôležitým, primárnym aspektom je samotná idea alebo myšlienka diela.
* Forma diela je často jednoduchá, využíva ready-mades, privlastnené obrazy, byrokratické princípy (kartotéky). Často nejde o hmotný artefakt.
* Idea sa stáva primárnym zdrojom interpretácie.
* Východiská v diele a výrokoch Marcela Duchampa ("Umenie je myšlienka"). Opozícia voči striktne perceptuálnemu (optickému) umeniu.
* Špecifiká slovenského konceptuálneho umenia: snaha o dematerializáciu artefaktu (odhmotnenie), zrieknutie sa výtvarnej materializácie. Umelci pracujú s textovými výzvami, evidenciou, mail artom (zasielanie textov, hesiel).
* Posun od fyzického k mentálnemu.
* V 70. rokoch sa kladie dôraz na komunikáciu alebo komunikačnú hodnotu, hoci komunity boli uzavreté. Divák je dôležitý pre interpretáciu významu diela.
* Umenie sa napája na prúd každodennosti, čerpá z bežnej reality, dochádza k splývaniu so skutočnosťou.
* Časté motívy: irónia, absurdita, skepsa, hra, banalita, utópia. Reflektujú dobové spoločensko-politické pomery. Záujem o utopické svety, kozmos ako únik.
* Lucy Lippard charakterizuje konceptualizmus ako popretie hmotnej veci, premenu pocitu na koncept, alebo transformáciu veci na energiu a čas.
* Na Slovensku sa prvé konceptuálne diela objavujú od polovice 60. rokov. Kontext po roku 1968/72 priniesol reštrikcie, cenzúru, návrat k socialistickému realizmu. Neoficiálna scéna sa presunula do bytov a ateliérov.
Príklady konceptuálnych diel a autorov:
* Alex Mlynárčík, Stano Filko, Zita Kostrová: Hepsod 1 (1965) - textový manifest zasielaný poštou. Prehlásenie Československa (Bratislavy) za ready-made medzi 1.-8. májom (socialistické sviatky). Výzva všímať si banálne každodenné veci a procesy (štatistiky, májové prehliadky) ako umelecké diela, zintenzívniť vnímanie skutočnosti. Názov Hepsod ako Happen Society.
* Alex Mlynárčík, Stano Filko: Hepsod 2 (1965) - textová výzva na "sedem dní stvorenia" medzi Vianocami a Silvestrom na hlavnej stanici v Bratislave, postupne dlhší čas každý deň. Zamerané na intenzívnejšie prežívanie banality miesta a času.
* Alex Mlynárčík (s Vierou Meckovou, Miroslavom Filipom): Utopické architektonické projekty v rámci združenia VAL. Akustikon (zvukový objekt), Istroport (zimný prístav), Heliopolis (olympijské mesto v Tatrách). Gigantické, nerealizovateľné návrhy na pomedzí sochárstva a architektúry, poukazujúce na ideové možnosti.
* Stano Filko: Pokračoval v Hepsodoch. Pracoval s kolážami, vystrihnutými textami a obrazmi z tlače (cyklus asociácie). Zaoberal sa kozmickými témami (vkladal obrys rakety do krajín/miest), záujmom o iné svety/civilizácie. Téma kozmu bola politická v kontexte studenej vojny.
* Július Koller: Významná postava.
* Obraz more (1964) - jedna z prvých konceptuálnych prác. Tmavý obraz s gestickým nápisom "more", ktorý pripomína vlny. Skúma vzťah textu a obrazu, ako text nahrádza vizuálnu predstavu.
* Textové práce: Mail art, telegramy so zeleným pečiatkovým písmom, slovné hry. Pýta sa na zmysel a funkciu umenia v socializme, ironizuje socialistickú rétoriku (napr. "Umeh, nie" / "Umenie, nedorozumenie").
* Antiobrazy (koniec 60. rokov) - na textilných zvyškoch, často s textom alebo opakujúcim sa písmom.
* Akčné umenie / Performancie: Často akcie pre fotografa (dokumentované Kvetou Fulierovou). Auto-štylizácie, seba-ironické pozície.
* Univerzálna fyzikultúrna operácia (UFO): Používal skratku UFO v rôznych variáciách (futurologická, fyzikultúrna). Vyjadroval záujem o kozmos, mimozemské kultúry, niekedy sa štylizoval ako "ufonaunt" pozerajúci na spoločnosť zvonku a kladúci otázky (irónia, nadhľad, skepsa).
* Pingpong klub (1970) - výstava v galérii mladých, ktorú premenil na stolnotenisový klub. Využíva motív športu (fair play, hra) ako analógiu k umeniu.
* Antiobraz Otáznik (1969) - červená vlajka s otáznikom. Ironizuje socialistické symboly a heslá, vyjadruje pýtanie sa, pochybovanie.
* Textové karty zo 70. rokov s kresbami, slovnými hrami, skratkou UFO.
* Peter Bartoš: Po roku 1965 prešiel od maľby ku konceptuálnym a akčným prejavom. Akcia Rozdávanie (1965) - rozdával školské práce ako gesto odmietnutia tradičnej maľby. Akcia Činnosť s hmotou Balnea a Činnosť snehu, vzduchu na zemi (1969) - textová výzva na vnímanie banálneho procesu padania snehu ako udalosti, zameranie na citlivenú vnímavosť.
* Marián Mudroch: Pracoval s grafikou, citáciami zo staršieho umenia (Rembrandt, jeho otec).
* Stano Filko, Ján Zavarský, Miloš Laky: Biely priestor v bielom priestore (1973/74) - inštalácia bielych objektov z rôznych materiálov v bielom galerijnom priestore, inštalovaná iba kvôli fotodokumentácii. Manifest o senzitivite.
* Dezider Tóth: Cyklus Názorné pomôcky (76/77) s intervenciami do vizuality školských tabúľ (často humorné). Cyklus Partitúry (76-78) - hudobná osnova s kreslenými obrazcami (vizuálne partitúry), napr. roleta ticha, uspávanka. Séria akcií Dychovky (1978) - fúkanie do mokrého tušu (napr. Ticho Per Maleviča). Cyklus Koan 8 (70. roky) - drevené "pravítka" s otáznikmi namiesto čísel, symbolizujúce body zneistenia, večného kladenia otázok, inšpirované budhistickým pojmom Koan (otázka bez logickej odpovede slúžiaca na rozjímanie).
* Rudolf Sikora: Od začiatku 70. rokov sa intenzívne venuje témam ekológie, budúcnosti Zeme, kozmu. Používa termín antropocén. Text manifesty, vizuálne poézie o vzťahu človeka a Zeme. Ovplyvnený správou Limity rastu. Pracuje s osobnou mytológiou (znamienka narodenia, času, smrti) a kozmickými motívmi (čierne diery, pyramídy, hviezdne sústavy).
Prednáška sa ukončila prehľadom konceptuálneho umenia a naznačila pokračovanie témou umenia akcie, najmä chôdze.
2.6 Konceptualizmus
Tu sú krátke poznámky z prednášky na základe poskytnutých zdrojov:
* Peter Bartoš je významný predstaviteľ slovenského konceptuálneho umenia.
* Je absolventom ateliéru maľby.
* Jednou z jeho raných akcií bolo Rozdávanie (1968 alebo 1969), kde rozdal svoje školské práce známym.
* Neskôr sa venoval viac ekologickým projektom.
* Akcia Nič bod posun (1969) bola minimalistická maliarska akcia na plátnach a stene, zameraná na jednoduché, efemérne gestá s postupne sa prehlbujúcim symbolickým významom. Bola to akoby "antimaliarska" akcia.
* Text Upozornenie činnosť snehu vo vzduchu a na zemi (1969) bol text zasielaný poštou známym. Slúžil ako "koncertný program" pre proces sneženia a upozorňoval na túto banálnu aktivitu. Pošta bola v tom čase častým nástrojom konceptuálneho umenia.
* Akcia Rozvíjanie čierneho rastra v snehu (začiatok 70. rokov) spočívala v rozsypaní zeminy/rašeliny na zasnežené Hviezdoslavovo námestie, cez ktoré prechádzali chodci. Bartoša zaujímalo miešanie efemérneho snehu s "životodarnou" zeminou/rašelinou, ktorá u neho často má sakrálne konotácie zrodu, života a večnosti, v kontraste s pominuteľnosťou snehu.
* Akcia Činnosť v piesku a v blate (1970) bola realizovaná v Piešťanoch (v rámci polymuzického priestoru) a na Dunajskom ostrove a pracovala s blatom/zemou.
* Bartoš pracoval aj so zvieratami ako umeleckým médiom. Svoje šľachtenie holubov (dokonca ocenené) považoval za umeleckú prácu a holubov potom vypúšťal na slobodu v rámci akcie Vypúšťanie holubov na slobodu (realizované viackrát, prvýkrát vo Varšave).
* Akcia Pasenie Ovečky (Veľká noc 1979) bola komunitným stretnutím s priateľmi na Bratislavskej Kolibe. Mala konotácie na kresťanstvo (veľkonočný baránok, Kristus ako baránok) a pre Bartoša mala duchovný potenciál.
* Marián Mudroch je synom Jána Mudrocha a takisto sa venuje konceptuálnym tendenciám, maľbe a grafike.
* Jeho cyklus sieťotlačí kombinuje Rembrandta a štylizovaný autoportrét jeho otca Jána Mudrocha. Táto kombinácia symbolizuje spojenie dvoch významných autorov/mužov a odvoláva sa na Rembrandta, ku ktorému sa Mudroch často vracal. Technicky ide o sieťotlač v kombinácii s offsetom.
* Stano Filko, Ján Laky a Miloš Zavarský spoločne vytvorili priestorovú maliarsku inštaláciu Biely priestor v bielom priestore.
* Inštalácia bola prvýkrát prezentovaná v roku 1974 v Brne v uzavretom priestore, neprístupnom pre divákov.
* Využívala rôzne objekty a plátna, často natreté bielou farbou, a vytvárala environment alebo viacpriestorovú inštaláciu, kde dominovala biela farba na bielej.
* Autori boli vedome inšpirovaní Malevičovým bielym štvorcom na bielom pozadí, ktorý symbolizoval absolútno a bezčasie. Malevičove teoretické texty (preklad z roku 1968 v Knižke o nepredmetnom svete) mali na autorov silný vplyv a recepcia Maleviča bola v slovenskom umení na prelome 60. a 70. rokov častá.
* Dezider Tóth (od roku 1997 Monogramista TD) je autor známy iróniou a nadsádzkou.
* V roku 1997 si nechal notársky zmeniť meno a požiadal o používanie monogramu TD.
* Jeho dielo Sneh na strome (80. roky) zahŕňalo popis stromu slovom "sneh" v rôznych jazykoch, čo splývalo so zasneženým okolím.
* Cyklus Názorné pomôcky využíva estetiku starých školských tabúľ a spája tvary (listy, huby) s technickými kótami alebo šípkami, často s jemnou iróniou alebo nadsádzkou.
* Cyklus Partitúry (cez 30 diel) je založený na paradoxe slova a obrazu alebo tvarovej hre, často s ľahkou iróniou či úsmevnou podobou (napr. "Odopnutá", "Roleta ticha", "Uspávanka", dielo odkazujúce na Malevičov štvorec). Čítanie partitúry býva zhora nadol a niekedy obsahuje mikropríbeh.
* Cyklus Dychovky sú mikroakcie alebo eventy, kde autor využíva dych/fúkanie, často dokumentované len fotografom. Príklady zahŕňajú pokus dotvoriť čierny kruh na štvorec fúkaním alebo hranie "šachu" fúkaním do farby s partnerkou, čím vznikal abstraktný obraz. Tieto akcie boli komorné/súkromné, nie pred divákmi.
* Cyklus Koány pracuje s doskami opretými o stenu, pripomínajúcimi pravítka s otáznikmi namiesto číslic. Názov vychádza zo zenového budhizmu (koán = paradoxná hádanka na rozjímanie, nie logické riešenie) a odkazuje na pýtanie sa a rozmýšľanie nad paradoxnou otázkou. Vzťah názvu a diela je pre Tótha dôležitý.
* Rudolf Sikora sa v 70. rokoch intenzívne venoval otázkam ekológie (dnes antropocén), dôsledkov ľudskej činnosti a bol inšpirovaný textom Limity rastu od Dennisa Meadowsa.
* Ďalšou silnou témou bol záujem o univerzum a budúcnosť Zeme v kontexte vesmíru.
* Cyklus Čierne diery (grafiky) používa tri základné symboly: hviezdička (zrod), šípka (čas/putovanie), kríž (koniec/smrť). Tieto symboly prepájajú univerzálne s osobným a ich množenie vytvára "čierne diery" pohlcujúce čas a hmotu. Tieto motívy sú pre Sikoru signifikantné a používa ich aj v iných prácach (napr. na tele).
* Cyklus Pyramídy zo 70. rokov odkazuje na staroveké kultúry a budúcnosť ľudstva. Prepája motív pyramídy s hviezdnymi mapami a často pridáva text, napr. "budúcnosť", ktorý smerom k vrcholu pyramídy mizne, naznačujúc neistotu. Názvy diel zahŕňajú napr. "Pyramída", "Civilizácia", "Diagramy" alebo "Nový krásny svet".
* Dielo Nový krásny svet využíva biely text na červenom pozadí, čo je odkaz na socialistické/komunistické heslá všadeprítomné vo verejnom priestore v 70.-80. rokoch. Tento motív je v slovenskom/československom umení tohto obdobia častý.
* Umenie akcie zahŕňa happening, performance a event.
* Je založené na živom predvádzaní deja v konkrétnom čase a priestore, je vždy časopriestorové.
* Happening je asambláž udalostí s otvorenou formou, bez jasného deja, počítajúca s náhodou a často vyžadujúca účasť divákov (aspoň pri definícii od Kapprowa). Improvizovaná divadelná forma je nahradená otvorenou formou.
* Performance je predvádzanie deja pred divákmi, kde je telo často hlavným nástrojom autora; nevyžaduje priamu aktívnu účasť diváka, hoci je to možné. Môže byť odlíšená od divadla tým, že autor niečo predvádza a divák sa len díva.
* Event je komornejšia udalosť, často koncipovaná ako hra, návod či partitúra, niekedy bez divákov, dokumentovaná fotografom (napr. Tóthove Dychovky).
* Kľúčové prvky akčného umenia sú: stieranie hraníc medzi životom a umením, participácia, interakcia, reflexia reality, dôraz na zážitok a neopakovateľnosť akcie.
* Dokumentácia (najčastejšie fotografická) bola v 60.-80. rokoch dôležitá, hoci môže byť skresľujúca, pretože zachytáva len momenty dlhšie trvajúceho deja.
* Teoretici a kritici venujúci sa akčnému umeniu pred rokom 1989: Tomáš Strauss, Radislav Matuštík, Igor Gazdík, Róbert Ciprich. Po roku 1989 napr. Zora Rusinová, Zuzana Bartošová.
* Jiří Píko Šťastný je považovaný za autora prvého happeningu na Slovensku.
* Realizoval ho v 60. rokoch v okolí Bratislavského hradu, v tom čase v dezolátnom a divokom stave.
* Happening spočíval vo vedení skupiny študentov po prostredí a vytváraní inscenovaných situácií (napr. zapálenie sviečky v tmavej miestnosti), čo pripomínalo mestskú hru.
* Bol inšpirovaný happeningami Milana Knížáka v Prahe z rokov 1964-1966. Bol to zamerané na kolektívnu skúsenosť a banálnu aktivitu.
* Alex Mlinarčík často pracoval s prisvojovaním si reality a "živohrami".
* Akcia Permanentná manifestácia 2 (na verejných záchodoch na Hurbanovom námestí v Bratislave) bola jeho reakciou na zrušenie medzinárodnej konferencie AIK. Pozvaní delegáti mali písať na steny zatuchnutých a ozvučených záchodov, čo vyvolalo kritiku dobovej tlače, ktorá Mlinarčíka obviňovala z provokatívnosti a deviantnosti. Písanie na steny je častá Mlinarčíkova intervencia.
* Akcia Záhrady rozjímania (1970) s Róbertom Ciprichom spočívala v pozvaní ľudí na brigádu zametania ulíc ("otvorený ateliér" = celé mesto). Táto pracovná činnosť bola "readymizovaná" na umelecký akt prisvojením si reality. Konala sa pri príležitosti 10. výročia francúzskeho nového realizmu, ku ktorému mal Mlinarčík kontakty.
* Akcia Keby všetky vlaky sveta (s podtitulom Deň radosti) (1971) bola rozsiahlym happeningom, "karnevalom" na parnom vláčiku, kde umelci pripravovali akcie na zastávkach a vo vlaku. Bol to druh rozlúčky s dosluhujúcim vlakom. Zúčastnili sa jej domáci, českí aj zahraniční umelci (napr. z okruhu francúzskych nových realistov ako Lewitt, Tobas, Restany) a divadelníci (napr. z okruhu Radošinského naivného divadla). Akcia inšpirovala film Dušana Hanáka Deň radosti (1972), ktorý ale nie je verným dokumentom, skôr subjektívnym filmom s atmosférou happeningu.
* Memoriál Edgara Degasta (začiatok 70. rokov) bolo prisvojenie si reálnych jazdeckých pretekov a ich pripodobnenie k oživenému Degasovmu obrazu (Degas často maľoval kone a preteky). Súčasťou bola aukcia diel mnohých známych domácich aj zahraničných umelcov, s ktorými mal Mlinárčík kontakty.
* Evina Svadba (1972) bola happeningom založeným na reálnej svadbe v Žiline, ktorú Mlinarčík poňal ako oživený obraz (odkaz na obraz Svadba od Ľudovíta Fullu). Bola to rozsiahla celodenná akcia s účasťou umelcov a divadelníkov, jedna z posledných takýchto monumentálnych akcií pred nástupom normalizácie, do ktorej bolo zapojené celé mesto Žilina.
* Jana Želipská organizovala a realizovala akciu Snúbenie Jar (1971) v Dolných Orešanoch. Bola to slávnosť jari a piknik pre komunitu umelcov (napr. Milan Adamčiak, Róbert Ciprich), s komorným koncertom a preletom lietadla s obrazom Miloša Urbáska. Akcia bola určená pre komunitu, nie pre verejnosť.
* Želipská často pracuje s motívmi krajiny, prírody, zrodenia a transformácie, pričom jar je obdobie zrodu.
* Jej diela často využívajú tvar odkazujúci na ženské genitálie, ktorý sa stal pre jej tvorbu signifikantný (napr. v akcii Tráva zobratá...).
* Akcia Tráva zobratá v mieste A a rastie na mieste B včenom tvare (začiatok 80. rokov) bola formou preneseného land artu, kde autor preniesla trávnik z prírody do umelého prostredia (domov/terasa), opäť s motívom zrodenia/života a symbolikou tvaru.
* Príhoda na brehu jazera (koniec 70. rokov) bola fotoakciou pracujúcou s motívom ženskej a mužskej postavy a kosoštvorca.
* Akcia Soiré (alebo Malá módna prehliadka, 1980) bola súkromnou prehliadkou šiat, ktoré navrhla a ušila, pre úzky okruh hostí (vrátane Dezidera Tótha a Jindřicha Chalupeckého). Šaty mali rôzne konotácie (napr. nočná košieľka pre panny, nočná košeľa pre novomanželov).
* Július Koller a jeho Pingpong klub spadajú na hranicu konceptuálneho a akčného umenia, často spochybňujúc tradičné dielo.
* Jeho akcie/fotoakcie často dokumentovala jeho partnerka Květa Fulierová.
* Rád športoval a sťahoval atribúty športu do umenia/života. Akcia s lajnovačkou na tenisové ihrisko, ktorou vytváral svoj symbol otáznik, viedla k fotografii Otáznik of Antihappenings (1969).
* Film Hapsots od Qočko (1996) mapuje tvorbu Stana Filka a predstavuje ho ako netradičnú, kontroverznú osobnosť.
* Ukazuje jeho ateliér zariadený podľa čakier/farieb (červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová/čierna, biela), ktoré pre neho reprezentovali dimenzie a energie (biológia, kreativita, intelekt/cit, srdce/šťastná sociológia, kozmológia/priestor, tretie oko, piata dimenzia/absolútno/spirit).
* Film odráža jeho záujem o neštylizovanú realitu a súvisí aj s jeho zážitkami klinickej smrti, ktoré ho hlboko zasiahli a ku ktorým sa vracia, spomínajúc symboliku bielej farby ako absolútna.
* Film ukazuje aj ukážky z jeho iných diel ako Oltáre súčasnosti a projekcie.
* Názov "Hapsots" je podľa Filka slovenské aj svetové slovo, odkazujúce na "socializmus sociológia zospološenia", "happy" = šťastné zospološenie, postmodernizmus, ironická mystifikácia/identifikácia. Je to nenásilná, všeobecná angažovanosť, proces artefakturalizácie nájdenej skutočnosti. Na rozdiel od happeningu je jeho výrazom samotná neštylizovaná skutočnosť, neovplyvnená priamym zásahom. Má poetický náboj a schopnosť aktivizácie. Film bol natočený zámerne v dňoch 2.-8. mája 1996, odkazujúc na prvý Hepsots z 2.-8. mája 1965. Filko považuje umenie za vnútornú fanatickú povinnosť, nie tvorbu.
Prednáška sa mala o dva týždne venovať ďalším príkladom akčného umenia a spomenuté filmy (Hapsots a Deň radosti) mali byť prípadne zdieľané.
2.7 Umenie akcie
Tu sú stručné poznámky k informáciám zo zdrojov:
Akčné umenie v 70. rokoch
* Hovorenie o akčnom umení je špecifické, pretože dôležitý je zážitok z účasti na akcii.
* Akcie z 70. rokov poznáme len z dokumentácie (fotografie) alebo z rozprávania autorov.
* Často sa snažíme rekonštruovať akciu na základe fotografie alebo cyklu fotografií.
* Autenticita a zážitok divákov sa nedá úplne zreprodukovať, nie je to ako maľba alebo socha, ktoré sú stále dostupné v múzeu. Akcia je založená na udalosti tu a teraz.
* Scenár a spontánnosť akcií sa líšili prípad od prípadu.
* Veľké happeningy (napr. Alexa Mlynárčika) mali dramaturgiu a vyžadovali organizačnú aj byrokratickú prípravu (povolenia). Nemali úplne presný scenár, ale rámec áno.
* Akcie Art Prospect POP mali scenár a scénickú prípravu s rekvizitami.
* Akcie na ulici (napr. Ďurčekove "Rezonancie", Budajove akcie) boli viac otvorené nepredvídateľnosti a reakciám publika. Autori mali predstavu, ale výsledok bol ovplyvnený náhodnými okoloidúcimi.
* Rozdiel oproti divadelnej performance, ktorá má presný scenár. Umelecká performance má otvorenejšiu štruktúru.
* Financovanie a živobytie umelcov sa tiež líšilo.
* Amatérski umelci (ako Ján Budaj) mali bežné civilné zamestnania (vrátnik, stavebný pomocník, kotolník) a akcie robili vo voľnom čase, často komunitne a z vlastných malých platov.
* Vyštudovaní umelci (ako Alex Mlynárčik, Rudolf Sikora) mohli financovať svoje neoficiálne akcie z dobre platených monumentálnych realizácií v architektúre (reliéfy, výzdoba sál) pre štát, ktoré boli na to obdobie pomerne dobre platené.
* Niektorí umelci (napr. Ľubomír Ďurček, Peter Bartoš) mali zamestnania čiastočne súvisiace s umením, ale nie na voľnej nohe (Ďurček učil, Bartoš pracoval v ZOO). Pracovali aj v oblastných kultúrnych strediskách.
* Fungovať na voľnej nohe si mohli dovoliť skôr len výtvarníci, ktorí boli súčasťou Zväzu a mali prístup k zákazkám.
* Mnohí umelci z neoficiálnej scény mali normálne civilné zamestnania.
* Táto "dvojtvárnosť" alebo lavírovanie medzi živobytím a vlastnou tvorbou bola súčasťou 70. rokov. Oficiálny systém bol vnímaný ako účelová fasáda.
Významní autori akčného umenia 70.-80. rokov a ich diela
* Milan Adamčiak a Róbert Cyprich
* Akcia v Ružomberku v roku 1969 na "Prvom večere novej hudby".
* Inšpirovali sa Fluxusom a absurdnými motívmi.
* Príklad: "Vodná hudba" (pocta Händelovi). Hudobníci v skafandroch/plavkách v bazéne "interpretovali" hudbu ponorení vo vode. Dokumentované fotografom Bartošom.
* Cyprich bol významným predstaviteľom alternatívnej scény, realizoval konceptuálne a akčné podujatia.
* Aktuálne sa jeho tvorbe venuje výstava v tranzite v Bratislave.
* Marián Mudroch
* Akcia "Pax Gaudium" (Vianoce, príroda, kolektívna účasť, drobné hry/eventy).
* Využíval dymovnice.
* Akcia "Upriamte pozornosť na komíny" (1970, vypúšťanie modrého a červeného dymu z komínov).
* Michal Kern
* Realizoval súkromné akcie v prírode, často bez divákov, len pre fotografa. Žil v Liptovskom Mikuláši.
* Pracoval s motívom vyšľapávania symbolov/kresieb v snehu. Sneh ako efemérny materiál. Príklad: "Vyšľapovanie kríža" (1984).
* Cyklus "Hľadanie obrazu" s podtitulom "Meditácia s Malevičom". V štvorcovom zrkadle nachádzal obraz prírody/snehu, odkaz na Malevičove diela ("Biela na bielej", "Čierny štvorec").
* Foto-eventy zo začiatku 80. rokov.
* Vladimír Kordoš
* Foto-formance/štylizované performance primárne slúžiace na vytvorenie fotografického záznamu (fotil Ján Krížik).
* Štylizoval sa do postáv zo slávnych umeleckých diel.
* Príklady: "Chorý Bakchus" (podľa Caravaggia), cyklus inšpirovaný Rembrandtom ("Návrat strateného syna") - spracované ako fotokomiks. Realizované v roku 1980.
* Viac divadelné než akčné, odkazovali na diela z dejín umenia.
* Bytová akcia "Salome" (1983). Privátna akcia pre pozvaných umelcov. Oživil príbeh Salome (podľa Oscara Wildea). Pozval baletku. Použil odliatok svojej tváre z jedál (puding, aspik), ktorý potom porcoval a ponúkal (odkaz na hlavu Jána Krstiteľa).
* "Aténska škola" - štylizovaná fotografia odkazujúca na kompozíciu Rafaelovej fresky. Performatívne stelesnenie deja/kompozície slávneho obrazu.
* Princíp stotožnenia/vtelenia do historickej postavy bol pre Kordoša typický.
* Performance "Pocta Messer Schmittovi". Prvýkrát v Nových Zámkoch (1989) na festivale akčného umenia. Čítal text o barokovom sochárovi a snažil sa vizuálne priblížiť jeho charakterovým hlavám (oholil sa, vdýchol čpavok, vytvoril grimasu). Oživil postavu/tvár sochy.
* Ľubomír Ďurček
* Akcie zamerané na mestský priestor (Bratislava). Urbanistické intervencie.
* Koncept "Prosím, obráťte ma správnym smerom" (nezrealizovaný). Performeri zabalení v krabiciach polepených novinami, orientovali sa len s pomocou okoloidúcich. Reakcia na tvrdú normalizáciu konca 70. rokov (mediálne obalenie).
* Cyklus "Rezonancie" (15 návrhov, pouličné akcie). Tvorenie kruhov/prehradení/elips s telami ľudí. Včleňovanie náhodných chodcov. Zaujímal sa o reakcie okoloidúcich. Realizovali sa 2-3 návrhy. Reakcie sa líšili (pobavenie, vyrušenie, volanie polície/ŠtB).
* Práca s ľuďmi a ich reakciami, dostávanie do neobvyklých situácií. Cieľ: vychýlenie ľudí z každodennosti, zintenzívnenie vnímania.
* Akcia "Prehradenie" (súčasť Rezonancií). Skupina ľudí prehradila ulicu, chodci museli prekonať prekážku. Zámerné vytváranie konfrontácie/kontaktu. Mestské predstavenie ako vyrušenie, nie klasické divadlo.
* Práca s vlastným telom. Akcia "Transfigurácie". Kľačal na rukách na chodníku (Obchodná ulica), snažil sa kráčať (bolestivé situácie). Dokumentované fotografom, ktorý zachytával aj reakcie divákov.
* Telo a telesnosť ako nástroj významu. Verejný priestor v socializme bol sledovaný, disciplinovaný, nezvyklý/zvláštny bol hneď zaznamenaný. Malé vyrušenia rezonovali.
* Akcia "Návštevník" (1980, bytová performance). Navštevoval známych, stál pred nimi s ústami vyplnenými novinami "Pravda" (oficiálny denník). Symbolizovalo to "ústa vyplnené pravdou", pričom nemohol hovoriť. Ticho odišiel. Tichá, súkromná performance.
* Niektoré akcie dokumentované kamerou (krátke filmy), napr. film "Domov".
* Akcia z roku 1980. Písal intímne listy na lúke, spálil ich a oheň zahasil vlastným telom (popálil sa, prepálil si odev). Vrátil sa do mesta poznačený skúsenosťou/ohněm. Kontrast samoty v prírode a návratu do spoločnosti.
* Ľubomír Ďurček je medzi umelcami, s ktorými sú dostupné videorozhovory na stránke artdispeching.sk.
* Ján Budaj
* V 70.-80. rokoch sa venoval performatívnej stránke umenia. Bol umelec amatér, neštudoval umenie, mal civilné zamestnania.
* Realizoval mestské intervencie a akcie. Neskôr sa venoval ekologickým aktivitám.
* Okolo neho sa sformovalo združenie Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania.
* Séria akcií "Týždeň fiktívnej kultúry" (1979). Šírenie informácií o fiktívnych akciách prostredníctvom plagátov/bannerov.
* Príklady fiktívnych akcií: výstava Salvadora Dalího (nereálne v 1979), film Ingmara Bergmana "Bolesť" (nikdy nenatočený), hra Eugèna Ionesca (reálna hra, neexistujúci priestor).
* Pracovali s rôznymi formami fikcie (časť pravdivá, časť vymyslená). Vytvárali komunikačnú zmäť/fikciu.
* Najúspešnejšia akcia: koncert Boba Dylana a Abby (absurdné spojenie). Ohlásený v PKO, banner vydržal pár dní. Na avizovaný termín prišli desiatky až stovky ľudí. Bolo ťažké vysvetliť, že šlo o fikciu.
* Práca so zámernou dezorientáciou, nie klamstvo, ale vytváranie absurdných situácií.
* Ján Budaj inicioval podujatie "Tri slnečné dni" v Medickej záhrade (Bratislava, 1980), zamerané na rôzne podoby umenia vrátane akčného. Bolo povolené, ale krátko pred konaním zakázané Štátnou bezpečnosťou. Ostali len pozvánky a samizdatový zborník. Prípad zásahu režimu proti neoficiálnym aktivitám.
* Ján Budaj je medzi umelcami, s ktorými sú dostupné videorozhovory na stránke artdispeching.sk.
* Art Prospect POP (Ladislav Pagáč, Milan Pagáč, Viktor Oravec)
* Tro jica autorov zo začiatku 80. rokov.
* Realizovali ritualizované akcie, často niekoľkohodinové, v opustených lokalitách alebo hlboko v prírode.
* Príklady: "Skrčenec" (na Váhu), "Zavesenie" (Ľubietová, 1981).
* "Zavesenie" - niekoľkohodinové zavesenie nahej mužskej postavy na stromy v lese, pod ňou novodobý šamanský rituál. Šlo o fyzickú výdrž a náročnú aktivitu.
* Kládol dôraz na fotografickú dokumentáciu (profesionálna, niekedy pôsobila inscenovane, ale bola dokumentárna).
* Práca s vyviazaním, nahým mužským telom, zameraná na telesný výkon, výdrž, bolesť.
* Tento typ body artu bol v slovenskom akčnom umení menej častý oproti americkému. Slovenský body art skôr používal telo ako znak/gesto (napr. Ďurček).
* Art Prospect POP zdôrazňoval vizuálnu, ritualizovanú, mytologickú stránku akcií.
* Ich akcie mali scenár a prípravu.
* Dezider Tóci
* Autorská kniha "Vychádzkové básne". Zaznamenával svoje vychádzky počas vojenskej služby v Prahe. Vystrihoval cesty z mapy a lepil ich. Vytváral alternatívu k povinnej vychádzkovej knižke.
* Vizuálne záznamy, vzťah k vizuálnej poézii. Pracoval s nájdeným textom (názvy ulíc na mape).
* Grafikon "Nočné spoje" (1976). Reagoval na autobusové cestovné poriadky. Vylepoval ich na zastávkach. Namiesto názvov obcí použil časti ženského tela, s jemne erotickými konotáciami. Grafická partitúra.
* Akcia "Púť milosrdným putám". Návod: obaliť si nohy v mede, posypať semenom trávy a ísť do prírody. Vlastnou chôdzou roznášal semeno, čím oživoval krajinu. Rituál.
* Dezider Tóci je medzi umelcami, s ktorými sú dostupné videorozhovory na stránke artdispeching.sk.
* Akčné združenie Terén
* Voľné združenie autorov realizujúcich landové a akčné intervencie v prírodnom prostredí.
* Začiatkom 80. rokov (1982-1985). Konali sa štyri "Terény" ročne (jarný, letný, jesenný, zimný).
* V roku 1987 zrealizoval Peter Meluzín akciu "Pohreb terénu".
* Ku každému Terénu vyšiel strojopisný samizdat, ktorý bol rozdávaný účastníkom. V roku 2000 vyšiel zborník, ktorý tieto samizdaty reprintuje.
* Peter Meluzín
* Nastupoval na scénu koncom 70. a začiatkom 80. rokov.
* Robil akcie v prímestskom, poloindustriálnom, industriálne poznačenom prostredí (medzi prírodou a mestom).
* Akcia "Fiktívna/Subjektívna archeológia". Zaznamenal fázy svojho tieňa, potom vykopával jeho tvar ako pseudoarcheologickú situáciu. Dokumentované fotograficky s technickými údajmi. Názov: "Pokus o pracovnú analýzu vlastného tieňa".
* Akcia "Čierna diera" - preliezanie obrovským potrubím pri čističke odpadových vôd.
* Akcia "Perníková chalúpka" (Silvester 1983). Na zabudnutej autobusovej zastávke pri krematóriu. Účastníci počúvali novoročný prejav Gustáva Husáka cez slúchadlá, kým Meluzín oblepoval zastávku chlebom. Vytvoril dojem perníkovej chalúpky, kde sú účastníci uväznení. Odkaz na systém ako uväznenie.
* Zrealizoval akciu "Pohreb terénu" v roku 1987.
* Festival akčného umenia
* Prvý festival sa konal v Nových Zámkoch v roku 1989. Bola tam realizovaná aj Kordošova "Pocta Messeršmittovi".
* Bol prvý svojho druhu na Slovensku, v 80. rokoch v poloficiálnej podobe, v 90. rokoch oficiálne pokračoval a koná sa dodnes. Je to najstarší festival akčného umenia na Slovensku.
* Po roku 1989 sa situácia mení, umenie akcie sa otvára intermediálnosti, multižánrovosti, videoperformance.
* Stránka artdispeching.sk je videodatabáza rozhovorov s umelcami z obdobia 60.-80. rokov (napr. Sikora, Ďurček, Mlynárčik, Tóci, Laubert, Kordoš), kde hovoria o svojej tvorbe a pozadí. Slúži ako zdroj informácií.
Maľba 70. rokov (Doba normalizácie)
* Situácia sa zhoršila po 14. zjazde Komunistickej strany a 2. novembrovom zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
* Jasná požiadavka na zrozumiteľnosť umenia a socialistický realizmus ako jedinú metódu.
* Publikácia "Za socialistické umenie" ("Žltá knižka") obsahovala zásady a hodnotenia zjazdu, používala byrokratický jazyk.
* Socialistický realizmus v 70. rokoch nie je taký striktný a rigídny ako v 50. rokoch.
* Objavujú sa modernistické prvky.
* Angažované témy (SNP, budovateľské) sú spracované modernistickým výtvarným jazykom ("mäkká moderná", "jemná moderná").
* Premiešavanie tém a štýlov. Práca s hyperbolizáciou, abstrakciou. Abstrakcia bola v 50. rokoch nemysliteľná.
* Dvojtvárnosť umelcov: realizovali oficiálne zákazky aj vlastnú neoficiálnu "šuplíkovú" tvorbu. Bolo to súčasťou "paraetiky každodennosti" alebo "moci bezmocných" - dodržiavať rituály, ale zároveň sa z nich "vylhať".
Vplyv fotografie na maľbu (polovica 70. rokov)
* Silný vplyv.
* Čiastočná inšpirácia západným fotorealizmom/hyperrealizmom. Informácie a reprodukcie však boli často nekvalitné/skreslené.
* Slovenský/československý variant sa zameriaval na civilistické témy (reálny život v socialistickej spoločnosti).
* Maľba sa snaží dokumentovať/zaznamenávať realitu až fotografickým spôsobom.
* Obraz ako sekvencia/moment reality. Snaha zachytiť život "pri čine", nie vytvárať symbolický svet.
* Zobrazovanie každodenných, banálnych scén.
* Využívanie fotografického zobrazovania je reakciou na demateriálnosť konceptuálneho a akčného umenia.
* Návrat k rukodielnosti a maliarskej zručnosti. Namaľovať takýto obraz si vyžaduje obrovskú zručnosť.
* Dôležitosť formálneho vyjadrenia, vzťah k hyperrealistickej maľbe.
* Inscenovanie reality.
Autori a maľba s vplyvom fotografie / v kontexte 70. rokov
* Veronika Rónajová (prelom 70./80. rokov)
* Významná autorka.
* Používala techniku airbrushu (striekanej farby) pre väčšiu iluzívnosť a zachytenie povrchov.
* Kompozície pripomínajú fotografické zábery, dokumentujú život v 70.-80. rokoch.
* Príklady: "Na zastávke", "Priateľky" (s dymom z cigarety - zachytenie prchavosti), mestský motív.
* Témy ženského sveta/prežívania, subjektívne pocity. Banálne scény s atmosférou prežívania autorky.
* Uliana Zmetáková
* Kompozície často ako fotografické výrezy (motívy bytu, záhrady). Orezanie evokuje snímanie fotoaparátom.
* Príklady: "Otvorené okno" (80. roky - hra svetla/tieňa, žalúzie, prchavosť), "Skleník" (1984). Zaujíma ju motív svetla.
* Julian Filo
* Kvázirealistická maľba s prvkami komiksovej štylizácie.
* Prepájanie rôznych obrazností/prostredí v kolážovom/montážovom prístupe. Reflektuje socialistické pracoviská.
* Príklad: "Všetky deti pôjdu na rekreáciu" (1977) - integruje fotografické portréty detí. Prelínanie obrazových realít.
* Spôsob výstavby obrazu blízky filmu - viacero rovín, naratívnych rovín, kompresia priestoru a času.
* Príklad: "Lístok do kina" (82-83) - postava s lístkom, v pozadí sekvencia odkazujúca na film, časový posun. Filmová obraznosť je preňho charakteristická.
* Milan Rusla
* Dielo "Zastávka" - vecná podoba, expresívne rysy, pripomína fotografickú momentku cestujúceho (v zrkadle vidno vodiča). Záznam reality vo fotografickom ponímaní.
* Magdaléna Tkáčiková Lehocká
* Práca s kompozično-fotografickou stránkou.
* Motív z kúpaliska - kontrast tváre a dezénu osušky, sfúknuté koleso. Do maľby prenikajú dizajnové prvky.
Ďalší maliari v kontexte 70. rokov
* Michal Jakabčic ("Zátišie s Bielou Holubicou"). Atribúty práce (kladivo, meter), noviny Pravda, symbol mieru (holubica). Modernistická kompozícia, prvky odkazujúce na serialitu/pop-art, ale s angažovanými témami.
* Viera Žilinčanová ("Vladimír Irič Lenin", 1971). Fotorealistický sériový portrét.
* Olga Bartošíková ("Predavačka ovocia", 1976). Budovateľské témy, menej pátosu ako v 50. rokoch, práca s tvarmi, dizajnérske.
* Jozef Bartta ("Pri hlavnej stanici", 1974). Zachytáva pracovníkov/robotníkov, presadzované témy, hra tvarov, dizajnérske.
* Imrich Weiner Kráľ ("U nás včera a dnes", 1971). Typická snová kompozícia, prelínanie sna/reality, minulosti/prítomnosti, verný fantazijnému prevedeniu.
* Štefan Bobota ("Terč"). Univerzálne témy mieru, SNP.
* Róbert Dúbravec ("Plamene októbra"). Práca so skratkou, symbolikou, dizajnérskym vyčistením plochy, abstrahovaný prvok plameňa.
* Eugénia Lehocká ("Ako sme sadili strom dôvery"). Jedna časť triptichu.
* Ľudovít Fulla. V 70. rokoch sa vracia k svojej modernistickej fáze, maliarsky rukopis sa nezaprie. Príklad: "Spomienka na rodný domček".
* Július Jakoby. Nikdy nebol oficiálnym/presadzovaným autorom, fungoval v "šedej zóne". Nervný, expresívny rukopis bol "trňom v oku" ideológom. Príklad: "Rodina".
* Ján Želipský a Vincent Hložník. Autori staršej generácie (1909/1919).
* Ladislav Čemický a Jozef Šturdík. V 70. rokoch sa venovali univerzálnym, nekonfliktným témam (krajinky). Príklady: "Krajina s vrbami" (Čemický), "Vesna" (Šturdík).
* Ján Berger. Krajinárska tvorba, zátišia. Klasické témy posúva cez špecifickú formu nanášania farebných bodov, rozptyluje tému k abstrakcii. Funguje v medzipriestore (nie underground, nie preferovaný režimom).
* Ľudovít Hološka. Štýl odkazujúci na postimpresionizmus. Štiepenie maľby na škvrny/body. Príklady: "Pod jabloňou", "V zeleni", "Motív proti vojne", autoportrét.
* Miloš Šimurda (70./80. roky)
* Silný existenciálny rozmer.
* Maľuje najmä nahé postavy v bežných, každodenných situáciách, čo pôsobí absurdne.
* Príklad: Postavy sediace v pozícii ako v aute, ale na čiernom neurčenom pozadí, so znakmi. Vnímanie tela ako telesného znaku v existenciálnom/pocitovom rozmere.
* Rozpor medzi neidentifikovateľným a realistickým. Pocit bezvýchodiskovosti, samoty.
* Nahé mužské telo vyvolávalo kontroverzie.
* Jeho samostatná výstava v Umeleckej besede (1979) bola zatvorená v deň vernisáže kvôli "provokatívnosti" zobrazovania mužských aktov.
* Príklad: "Kráčajúci muž" (1972).
* Jozef Srna
* Zameriava sa na zobrazenia mužov, často spoločensky vylúčených (osamelí, postihnutí, nezaradení).
* Portréty majú silný sociálny odkaz/podtext.
* Snaha zachytiť postavy bez inscenácie/pátosu. Cítiť v tom horkosť, pocit samoty.
* Príklady z portrétnych cyklov: "Rozmýšľajúci" (1983), "Slepec". Vyberá si postavy sociálne determinované.
* Autoportrét "Slnce zapadá" (1985).
* Július Koller
* Nemal vyslovene fotorealistické práce, ale vecnú maľbu.
* Zachyťáva výjavy z budovania sídlisk, krajiny.
* Jeho maľba bola paralelnou/dvojtvárnou tvorbou popri jeho konceptuálnych/akčných realizáciách.
* Tieto obrazy predával v oficiálnych zväzových predajniach "Dielo" ako spôsob privyrobenia.
* Dnes je jeho konceptuálna tvorba viac cenená.
2.9 Sedemdesiate roky, malba socha
Tu sú stručné poznámky z poskytnutých zdrojov, sumarizujúce kľúčové informácie o slovenskom umení v 70. až 90. rokoch:
Sedemdesiate roky:
* V maľbe sa objavuje vzťah k fotografii, konkrétne podoby fotorealizmu či hyperrealizmu.
* Tvorba Rudolfa Filu prechádza od expresívnejšieho gesta (zač. 60. rokov) k umiernenejšiemu štýlu. Jeho maľba, hoci smeruje k realizmu, nikdy nie je doslovná a vždy obsahuje apropriatívnu stránku alebo odkaz na staršiu maľbu (renesancia, barok), využíva staromajstrovské techniky ako šerosvit. Využíval kompozície vychádzajúce zo starších vzorov. Prepájal umenie s literatúrou, hudbou, architektúrou. Cyklus „telovky“ (koniec 70. rokov) je založený na apropriácii detailov tiel zo starších obrazov. Fila bol dôležitým pedagógom na ŠUP a ovplyvnil generáciu umelcov známych ako „filovci“, ktorí neskôr sformovali skupinu AR (Avans Retard).
* Milan Bočkaj experimentuje s klasickou maliarskou technikou na vytváranie optických ilúzií a trompe l'oeil, kde maľbou napodobňuje iné materiály (napr. ilúzia previazaného plátna alebo pokrčeného papiera). Patril k „filovcom“/AR.
* Klára Bučkajová pracovala s apropriáciou ľudových textilných výšiviek (s prísloviami, porekadlami), ktoré prenášala na papier frotážou. Patrila k AR.
* Jozef Jankovič čelil v 70. rokoch obmedzeniam v tvorbe (znemožnené väčšie verejné realizácie). Jeho tvorba sa stáva komornejšou, venuje sa grafike (vrátane počítačovej – „Figúra v pohybe“, 1974), menším plastikám, šperkom. V kresbách, ktoré majú sochárske/architektonické myslenie, často komentuje politickú situáciu a absurditu systému s humorom a iróniou.
* Autori ako Marián Mudroch a Igor Minárik pracovali s konvergenciami (Mudroch) či prepájaním štruktúr a asamblážou (Minárik). Obaja patrili k skupine AR.
* Marián Meško sa venoval kresbe a frotáži, jeho tvorba je charakteristická krehkosťou a abstraktným minimalizmom, často pracuje s pokrčeným papierom a motívom stopy. Patril k AR.
* Sochárstvo v 70. rokoch zahŕňalo oficiálnu líniu (reprezentatívnu, zrozumiteľnú, žánrový/ľudový realizmus, napr. Ján Kulich) a alternatívne prejavy. Sochárstvo bolo náročné logisticky a finančne, prepojené s verejným priestorom a štátnymi zákazkami.
* Rudolf Uher v 70./80. rokoch redukoval svoj výraz k minimalizmu ovplyvnenému konštruktivizmom, pracoval s tektonickým napätím.
* Štefan Prokop tvoril imaginatívnu neo-/postireálnu plastiku s humanistickým akcentom, pracoval s metaforou a nie doslovným odkazom na ľudské telo.
* Mária Bartusová (sochárka) rozvíjala špecifický výraz postavený na kontraste materiálov (krehká sádra vs. pevný kameň/sklo). Vytvárala cykly „Krajiny“ a „škrupiny“ (často ovoidné tvary, symbol zrodu). Zaujímala sa o haptické objekty a umiestnenie diel v prostredí (záhrada).
* Jozef Sušienka (keramikár) sa venoval organickému sochárstvu a jeho diela boli často environmentmi integrovanými do prírody či architektúry.
* Autori ako Anton Cepka (sochár/šperkár) a Václav Cigler (sklo) predstavujú prelínanie užitého a voľného umenia.
Osemdesiate a Deväťdesiate roky:
* Koniec 80. rokov prináša čiastočnú liberalizáciu (Perestrojka), vplyv novej vlny (hudba, vizualita) a postmodernú situáciu (miešanie žánrov).
* Neoficiálna scéna získava alternatívne priestory na prezentáciu – bytové výstavy („Výtvarné hody“), kluby, internáty, exteriéry („Exteriér 1-3“). Niektoré výstavy (napr. „Archeológia a súčasnosť“) slúžili na skrývanie neoficiálnych umelcov pod iné inštitúcie.
* Vznikajú nové umelecké skupiny. Skupina AR (Avans Retard) sa oficiálne sformovala po roku 1980.
* Nastáva návrat maľby, stáva sa živelnejšou, expresívnejšou, spontánnejšou. Typický je veľký formát a výrazné expresívne gesto. Objavuje sa divoká farebnosť. Silný je vplyv neoexpresionizmu (Transavangarda) s návratom deformovanej figúry.
* Ivan Čudaj prechádza od temného štýlu (koniec 80. rokov) k čistejšej, grafickejšej maľbe (90./00. roky) s fragmentáciou a miešaním popových a barokových/memento mori motívov.
* Dôležitým predelom je výstava Suterén (apríl 1989), považovaná za prvú obsiahlejšiu výstavu priestorovej inštalácie a objektu nového typu, konaná v špecifickom (suterénnom) priestore. Predstavila novú vizualitu (svetlo, neón) a prácu s nájdeným objektom/asamblážou. Autori (často z Terénu) sa posúvajú od akčných aktivít k objektu/inštalácii.
* Po roku 1989 dochádza k radikálnym zmenám, otvoreniu, vzniku súkromných galérií. Obnovuje sa tradícia Sochy piešťanských parkov („Priestor 93“, 1993).
* V umení sa reflektujú postmoderné teórie (simulácia), objavuje sa prepojenie s novými médiami (video, počítačová grafika – dôležité po 2000). Termín „environment“ sa nahrádza výrazom „priestorová inštalácia“ či „site specific installation“, s dôrazom na kontext prostredia a dielo meniace priestor.
* Rastie záujem o procesuálne a kontextuálne umenie – diela, ktoré sa menia v čase.
* Daniel Fiser pracuje s „site-specific painting“, kde zasadzuje abstraktné maľby priamo do prírodného prostredia, stierajúc hranice reality a fikcie. Patril k AR.
* Otis Laubert vytvára monumentálne asambláže a inštalácie z kategorizovaných nájdených objektov, ktoré zbiera. Patril k AR.
* Dezider Tóth prechádza k inštalácii, vytvára minimalistické maľby na knižných väzbách („Rezervácie“, 1991) s odkazmi na avantgardu, pracuje aj s materializáciou prázdna („schránky“, 1997). Patril k AR.
* Ladislav Čarny sa venuje procesuálnemu umeniu, kde diela podliehajú zmenám/rozkladu v čase („Putrefacio ist omnium rerum mater“, 1995). V cykle „relikviáre“ (1998) ironicky „posväcuje“ Duchampove readymady. Patril k AR.
* Peter Meluzín sa intenzívne venuje videu, videoinštalácii a priestorovej inštalácii, reaguje na dobovú situáciu a vplyv masmédií (TV, mečiarizmus). Bol účastníkom výstavy Suterén.