Hashtag čitateľský denník Janko Král Zakliata panna vo váhu a divný Janko Partnerom tejto epizódy z Kultégu je Trenčianská univerzita Aleksandra Dubčeka v Trenčine. Predstav si, ako po prednáške naskočíš na univerzitný e-bike a zrelaxuješ v kaviarni na námesti pod hradom alebo v multifunkčnom oddychovom parku pri fakulte. Trenčine je to realita.
Trenčianská univerzita je mladá univerzita v oblúbenom študentskom meste s jedinečnou atmosférou. Ver tomu, že si vybereš z pestrej palety štúdinných programov od personálneho manažmentu, strojárských technológií a materiálov, dizajnu až po zdravotníctvo či politológiu. To všetko v moderných učebniach a priestoroch školy. Trenčianská univerzita. Štúduj, čo ťa baví v meste, ktoré ťa bude baviť tiež.
Viac info o príhláškach a jednotlivých programoch nájdeš na tnuni.sk. Ešte raz tnuni.sk. Ľudia z Bratislavy ho poznajú hlavne z mena najznámejšieho parku hlavného mesta, no výrazne sa zapísal do histórie slovenskej literatúry.
A nie len jej. Bol to básnik Búrlivák, jedna z najdôležitejších postav revolučných rokov. Burcoval ľud, za čo dokonca skončil aj vo vezení.
V dnešnom podcaste sa znovu vrátime do obdobia romantizmu a povieme si niečo o Jankovi královi a jeho diele Zakliata panna vo váhu a divný Janko. Ešte predtým si však dajme krátku otázočku. Keď sa bavíme o revolučnom období počas romantizmu, vieš o akých rokoch hovoríme? Dám ti pár sekúnd na zamyslenie. Išlo o roky 1848 a 1849, nazývané aj ako roky Meru VIII.
Vtedy sa uskutočnilo tzv. Slovenské povstanie. Celkovo sa však v týchto rokoch diali revolučné pokusy vo veľkom množstve krajín Európy.
A teraz si povedzme niečo o Jankovi Královi. Stručne o autorovi. Janko Král sa narodil v Liptovskom Mikuláši v mešťanskej rodine.
Študoval v Kešmarku, v Levoči a na liceu v Bratislave. V revolučných rokoch 1848 v Honte spolu s priateľom Jánom Rotaridesom vyzýval ľud proti pánom. Za buričstvo dostal desaťmesačný trest v Šahách a Pešti.
Na jare roku 1849 odišiel do Liptovského Mikuláša, kde organizoval dobrovoľnícky oddiel. Po revolúcii písal málo. Po rakúsko-uhorskom vyrovnání v roku 1867 ho prepustili zo štátnych slúžieb. Posledné roky života prežil v Zlatých Moravciach ako chudobný advokát. Zomrel na týfus.
Jeho portrét sa nezachoval a nie je známe ani to, kde je pochovaný. Všetky sochy a kresby sú tak len vymyslenými podstami básnikových. Janko Král sa však označuje za najsubjektívnejšieho a najrevolučnejšieho básnika štúrovskej školy. Obsah diela Zakliata panna vo váhu a divný Janko sa zaraďuje medzi balady a môžeme ju rozdeliť na tri základné časti. Úvod, ktorý sa označuje ako subjektivizovaný, jadro, ktoré je baladické a záver, ktorý tvorí len obraz mŕtvého Janka na brehu váhu.
Mimochodom, vieš čo je to balada? Baladu zaraďujeme medzi epiku. Je typická pre jednoduchý dej, ktorý sa zvyčajne končí tragicky. Hrdina balady tak zvyčajne zahynie. Charakteristické pre baladu sú aj lirické a dramatické prvky.
Úvod Úvod alebo prvá časť je napísaná 13 slabičným veršom. Táto prvá časť nemá zvyčajný charakter balady. V úvodných 14 veršoch sa nám predstavuje lirický subjekt v prvej osobe. Vykresluje svoje duševné rozpoloženie, ktoré vzbudzuje negatívne emócie.
Je to vyjadrenie jeho psychického rozpoloženia. Je nespokojný, blúďací, ubolený, hľada východisko z biedy života. Vyjadruje túžie to, po čom túži nemôže dosiahnuť, ale napriek tomu za tým ide.
Ako by ho nejaké neznáme sily vliekli a ťahali k osudovému činu. Hrdina je však rozorvaný. Nevie, čo má robiť. Nedokáže sa ani hýbať, je bez energie a vyčerpaný. Príčina tohto jeho žialu a stavu je však neznáma.
Ďalšie pokračovanie tejto prvej časti balady je v kontraste s úvodnými štrnastými veršami. Ako by tu lirický subjekt vyvažoval svoju aktuálnu tragickú situáciu s pomienkami na detstvo, na rodný kraj, na prostý život pastierov a ľudí, ktorí žijú v súdržnosti a dodržiavajú ľudové tradície. Geograficky sa nedozvedáme, kde presne sa tento ideálny a krásny kraj nachádza.
Vieme len, že je situovaný niekde pri váhu. Vzhľadom na pôvod Janka Krála, o ktorom sme už hovorili, sa ale môžeme domnievať, že ide o nejakú dedinku na Liptové. Po opise kraja sa dostávame k dôležitej časti, kde sa dozvedáme charakteristiku lirického subjektu.
Janko je typický romantický hrdina a titánská postava. Odlišuje sa od ostatných a vyčleniuje sa z kolektívu. Je vydedený zo spoločnosti a s nikým sa nekamaráti.
Je samotár a tulák. Odmieta tiež dodržiavať rituály spoločnosti. Na vstúpenie odmieta ísť do kostola a nie je oblečený v nedelných šatách. Zaujímavosťou je, že Boha a vieru neodmieta.
Len sa mu nepáčia spoločenské rituály a tak do kostola nejde. Ku koncu prvej časti dospeje k rozhodnutiu odkliať pannu. Zároveň sa aj atmosféra balady mení. Začína byť veľmi temná, pochmúrná, prichádzajú náznaky niečoho zlého.
V celej balade je dôležitejší práve opis tejto atmosféry než samotný dej. Dej a príroda sú silno prepojené. To, čo sa odohráva v deji, sa odráža aj v prírode.
Príroda reaguje na situácie v deji. Úvodná časť sa končí akousi predzvesťou niečoho nešťastného. ktorú vycítili a ohlásili zvieratá.
Jadro V jadre, ktoré má už baladický charakter, nastáva zmena z 13 slabičného verša na 8 a 7 slabičný verš. V tejto časti autor najskôr vysvetlí poveru, ktorá sa viaže na sviatok vstúpenia. Výnimočný dej sa odohráva vo výnimočnom čase.
Povezd je vložená medzi úvodnou a záverečnou časťou a kráľ ju štylizuje tak, ako by to rozprávali ľudia. Povera hovorí o tom, že kto o polnoci skočí do prostred váhu a prevráti si šaty naopak, môže odkliať zakliatu pannu a tá mu potom vyplní každé želanie. Zakliata panna symbolizuje Slovensko a slovenský národ, ktorý akoby spal, bol zakliaty a nemôže sa prejavovať pod nátlakom maďarizácie.
To je typický romantický prvok tohto diela. Panna je zároveň fantastickým prvkom balady. Po vysvetlení povery sa dej začína výrazne stupňovať a gradovať.
Je zobrazené, ako sa panna začína vynárať z váhu až ju nakoniec celkom vidno. Keď to Janko vidí, naposledy sa prežehna a rozhodnutý sa vrhne do váhu. Záver Záverečná časť je pomerne krátka, skladá sa z dvoch strov. Ráno ide pastieri k dolinou a nájde mŕtvého Janka na brehu váhu.
Príčinou jeho smrti bolo to, že nedodržal podmienku a neprevrátil si šaty naopak. Posledný verš, Janik pod Svrčinou na brehu načúva, môže naznačovať, že napriek tomu, že je mrtvý, jeho duša tam istým spôsobom stále prebýva. Čo tým chcel autor povedať?
Tuto baladu napísal na základe ľudovej povesti o zakliatej panne, ale súčasne tu Janko Král predstavil aj sám seba. Svoj rodný kraj, svoj smútok, nespokojnosť a lásku k ľudu. Text postavil na protikladoch a kontrastoch.
Ľudová povera a mýtus sa miešajú so skutočnosťou. Duša básnika i duša ľudového človeka tu splýva v túžbe po veľkom oslobodzujúcom čine a hynie pre rozpor medzi vidinou a skutočnosťou. Čím sa blísnuť? Balada ako literárny útvar mala v tvorbe Janka Krála významné postavenie.
Zdrojom jeho baladyky boli jednak kolárove národné spievanky, jednak vlastná zberateľská činnosť, povery a povesti. No nejde len o napodobeninu, alebo ako by sme mohli dnes povedať plagiát. Balády Janka Krála sú pri všetkej ľudovosti štílu kompozične bohačie o prírodne scenérie, o obrazi života, o reflexie a aj o celkom subjektívne lirické zložky, navodzujúce baladický dej. Baláda Zakliata panna vo váhu a divný Janko je jedna z najznámejších balád v slovenskej literatúre a jedno z esteticky najhodnotnejších diel Janka Krála. Je to jedna z jeho prvých balád.
a prvýkrát bola uverejnená v Almanachu Nitra v roku 1844. Tolko dnes k divnému Jankovi Královi. Ak si nájdeš trochu času, tak si dielo neskôr rozhodne prečítaj. Ak sa ti podcast páčil, nezabudni nám dať follow na Spotify, 5 hviezdičiek na Apple Podcasts alebo palec hore na YouTube.
Prípadne o nás povedz spolužiakom a kamošom. Okrem čitateľského denníka nájdeš na podcastových platformách aj náš podcast School Tech. kde máme spracované maturitné okruhy z literatúry a angličtiny, ale aj učivo občianskej náuky. A nezabudni sledovať web hashtag.sk. Počujeme sa pri ďalšej kapitole z nášho čitateľského denníka.