Title:
URL Source: blob://pdf/a1b75796-f1a9-4d2c-80d0-8d4f79411841
Markdown Content:
TTNE SKKY
MIKROEKONOMIA
PODMIENKY VZNIKU TRHU A ZKLADN ELEMENTY TRHU, INDIVIDULNA PONUKA A INDIVIDULNY DOPYT,
FAKTORY, ELASTICITA:
Individulna ponuka/dopyt dopyt/ponuka 1 vrobcu (1 kupujceho)
Dielia (trhov) ponuka /diel dopyt - ponuka 1 vrobku od rznych vrobcov /dopyt vetkch kupujcich po 1 vrobku
Celkov (agregtna) ponuka - shrn vetkch zamanch predajov, s ktormi vrobcovia prichdzaj na trh
Celkov (agregtny) dopyt - shrn vetkch zamanch nkupov na trhu
Rovnovna cena cena, za ktor sa obchoduje v prpade rovnosti ponuky a dopytu
Trhov cena cena, ktor vznik na trhu pri aktulnom vzahu ponuky a dopytu
Cena - vmenn hodnota vyjadren v peniazoch
Konkurencia proces, v ktorom sa stretvaj zujmy rznych subjektov na trhu, priom sa u vetci usiluj dosiahnu
hmotn vhodu, konkurenciu rozliujeme:
1. Z hadiska cieov a zujmov, s ktormi prichdzaj subjekty na trh
o konkurenciu medzi ponukou a dopytom
o konkurenciu na strane ponuky
cenov - vrobcovia zniuj ceny na zskanie spotrebiteov, dumping - maximlne znenie
cien s cieom zskania novch zkaznkov
necenov - vrobcovia sa snaia zvi dopyt necenovmi faktormi
o konkurenciu na strane dopytu
2. Z hadiska podmienok ak maj vrobcovia na trhu
o dokonal konkurencia - vek poet predvajcich a kupujcich, pln vonos vstupu do vroby...
o nedokonal konkurencia
monopol - ist vrobok vyrba len 1 vrobca
oligopol - mal skupina vrobcov na trhu
monopolistick konkurencia - vek skupina vrobcov na trhu
Trhov rovnovha stav, kedy trhov subjekty tvoriace trhy nemaj iadny dvod meni svoje sprvanie, trh je v
rovnovhe prve vtedy, ke sa ponuka rovn dopytu
- ke trh nie je v rovnovhe, hovorme o trhovej nerovnovhe, me nasta prebytok , vtedy je aktulna cena na trhu
vyia , ne je rovnovna cena a nedostatok , vtedy je aktulna cena statku niia ne je rovnovna cena na trhu
- rovnovna cena je tak, za ktor s vrobcovia ochotn preda prve toko, koko s ochotn kupujci kpi a naopak
Elasticita dopytu a ponuky elasticita dopytu je percentulna zmena dopytu, nastvaj vplyvom percentulnej zmeny
niektorho faktora dopytu, elasticita ponuky ukazuje, v akej miere sa men ponkan mnostvo statku vplyvom
niektorho faktora ponuky
SPOTREBITESK SPRVANIE (TERIA UITONOSTI, UITONOS A ALIE UKAZOVATELE, FORMOVANIE
DOPYTU (POZRIE KRIVKY V KNIHE STR. 55 -58) , INDIFERENN ANALZA):
itok - subjektvny pocit uspokojenia plynci zo spotreby jednotlivch statkov
- racionlne jednajci spotrebite dva do pomeru uspokojenie potrieb, ktor statok prinesie a nklady, ktor na tento
statok vynaloil
Uitonos - subjektvny pocit uspokojenia spotrebitea zo spotreby jednotlivch statkov alebo z vykonania uritej
aktivity
- v prpade , e predpokladme meratenos itku , hovorme o kardinlnej verzii terie uitonosti , ak predpokladme
nemeratenos itku , hovorme o originlnej verzii terie uitonosti - tu pouvame indiferenn analzu
Kardinalistick teria uitonosti predpoklad, e itok zskan spotrebiteom zo spotreby danho statku
je meraten, v tomto prpade rozliujeme medzi celkovm a hraninm itkom
Celkov itok - vyjadruje celkov rove uspokojenia uritej potreby
Hranin itok vyjadruje, o koko vzrastie celkov itok, ak sa mnostvo spotrebovanho statku zvi o 1 jednotku,
hranin itok je zvisl na vzname a intenzite potreby a na disponibilnom mnostve toho statku
Hlavn zkony kardinalistickej terii uitonosti:
o Prv Gossenov zkon - odra skutonos, e hranin itok m tendenciu s rastom spotrebovvanho
mnostva statku od uritho bodu klesa
o Druh Gossenov zkon - odra skutonos, e pokia spotrebite vol optimlnu kombinciu statkov,
potom plat, e pomer hraninej uitonosti k cene statku je rovnak pre vetky spotrebovvan tovary
Ordinalistick teria uitonosti k rozleniu rovne dosiahnutho itku pri spotrebe statkov sa pouva
funkcia itku, ktor jednoznane prirad spotrebovanmu mnostvu danho statku urit seln
nekardinlnu povahu , dosiahnut krivka pri tejto teri sa nazva indiferenn krivka
Indiferenn krivka - sbor spotrebiteskch kombinci, ktor spotrebiteovi prinaj rovnak itok - indiferentn krivka m negatvny sklon vo vetkch bodoch, nikdy sa nepretnaj, s konvexn vzhadom k poiatku,
kad spotrebn stratgia sa nachdza na indiferennej krivke
- akkovek spotrebn kombincia statkov X a Y prina spotrebiteovi rovnak itok U = XY (POZRIE KNIHU, str. 44)
Zvltne druhy indiferench kriviek : (POZRIE KNIHU, str. 47)
Substitun statky situcia , ke spotrebite obubuje rovnako jablka ako aj pomarane a prsne sleduje
denn prjem vitamnu C vo svojom organizme , pomarane a jablk s pre neho dokonale substitun tovary
Komplementrne statky tie , ktor sa navzjom dopaj , kva a cukor
Neutrlne statky - ak ide o 2 statky , z ktorch 1 je spotrebiteovi ahostajn
Neiadce statky spotrebite je nten spotrebovva kombinciu iaduceho statku a neiaduceho statku ,
naprklad tvarohov kol pre spotrebitea s bezlepkovou ditou
Optimlne mnostvo - spotrebite nakpi vtedy, pokia sa hranin itok statku rovn jeho cene
Optimum spotrebitea - nachdza sa v bode dotyku lnie rozpotu a indiferennej krivky
Dopyt - predstavuje vzah medzi rznymi cenami tovarov a mnostvom, ktor spotrebitelia chc a s ochotn pri tchto
cench kpi v uritom asovom obdob, rozliujeme:
individulny dopyt - mnostvo danho statku alebo sluby, ktor je spotrebite ochotn kpi pri danej cene
v uritom obdob
trhov dopyt - shrn vetkch individulnych dopytov po uritom statku alebo slube v uritom obdob
agregtny dopyt - dopyt vetkch ud v uritej krajine a v uritom obdob po vetkch statkoch a slubch
Faktory ovplyvujce dopyt - cena danho statku, vekos relneho dchodku, rozsah trhu a demografick truktra,
dostupnos a ceny substitunch a komplementrnych tovarov, preferencie a vkus spotrebiteov...
TERIA VROBY, NKLADY, PRJMY A ZISK FIRMY ZKLADN PRIEMERN A MARGINLNE UKAZOVATELE,
IZOKVANTA, IZOKOSTA, PRAKTICK VZNAM POZNANIA:
- prevan vina produkcie na trhu vrobkov a sluieb je vytvran firmami
Firma - podnik v zmysle mikroekonomick produkn jednotky, firma je samostatn kalkulujci jednotka, ktor v danom
ekonomickom prostred nakupuje vstupy, ktor pri uritej technolgii men na vstupy a potom ich predva v danom
ekonomickom priestore, jej cieom je maximalizcia zisku
- rozhodnutia firmy s limitovan asom, zkladn rozhodovacie stratgie:
vemi krtke obdobie - firmy nedoku zvi iaden vstup a teda nemu zvi objem vyrobenej produkcie
krtke obdobie - existuje aspo 1 fixn vrobn faktor, firmy mu meni iba mnostvo niektorch vstupov
dlh obdobie - vetky vstupy s premenliv
vemi dlh obdobie - vplyv vedecko -technickho pokroku, faktory s dokonalejie, preto sa mnostvo
vyrobenej produkcie zvyuje
Celkov prjem - celkov pean suma zskan firmou predajom svojich vrobkov
Produkn funkcia - vyjadruje vzah medzi kombinciou pouitch vrobnch faktorov a maximlne dosiahnutenm
produktom, ktor je mon vyprodukova o najefektvnejie
Priemern prjem - prjem plynci firme z 1 jednotky produkcie
Hranin prjem - dodaton prjem, ktor firma zska pri zven objemu vroby o jednotku
Celkov nklady - vetky nklady, ktor firme vznikn v svislosti s vrobnm procesom, lenia sa na variabiln a fixn
- firma vku celkovch nkladov odvodzuje z produknej funkcie pomocou produknej analzy
- fixn nklady s nemenn, variabiln zvisia od objemu vroby, menia sa s objemom vroby
Priemern nklady vyjadruj, s akmi nkladmi firma vyrba 1 jednotku produkcie, vypotame ich ako podiel
celkovch nkladov a celkovho mnostva produkcie
Hranin nklady - dodaton nklady, ktor boli vyvolan zvenm objemu produkcie o 1 jednotku
Izokvanta - grafick zobrazenie dlhodobej produknej funkcie, tzv. krivka rovnakej produkcie
Izokosta - grafick vyjadrenie funkcie rozpotu rozpotovho obmedzenia, tzv. krivka rovnakch nkladov
- na zmenu izokosty vplva zvenie alebo znenie rozpotu firmy, rast alebo pokles cien vrobnch faktorov
(POZRIE PODROBNEJIE V KNIHE, str. 83 -87) Celkov zisk - rozdiel medzi celkovm prjmom a celkovmi nkladmi
Formy zisku:
ekonomick zisk - pri jeho vpote uvaujeme s ekonomickmi nkladmi na vrobu produkcie, s stom
explicitnch a implicitnch nkladov, explicitn nklady mus firma relne vynaloi v peanej podobe na
nkup alebo njom vrobnch faktorov, implicitn nklady firma reln e neplat, ide o ul prjem z vrobnch
faktorov, ktor s vo vlastnctve majitea firmy
tovn zisk - berie pri vpote do vahy nklady ktor s zachyten v tovnch vkazoch a vznikaj v
peanej forme
normlny zisk - vyjadruj nklady obetovanej prleitosti vlastnch zdrojov firmy
Vsledok hospodrenia - 1 zo zkladnch syntetickch ukazovateov, vypoved o spenosti hospodrenia podnikov
Druhy zisku - hrub zisk (nklady vnosy (GP = C C) ) a ist zisk (hrub zisk da z prjmu (NP = GP T) )
Reagibilita - Pouva sa pre odhad rozdelenia nkladov na fixn a variabiln
- medzi fixn nklady patria nklady na drbu, spotreba energie, odpisy majetku, nklady na sprvu
- medzi variabiln nklady patria mzdov nklady robotnkov, spotreba materilu viazanho na jednotku produkcie...
BOD UZATVORENIA FIRMY V KRTKOM OBDOB , PODMIENKA ROVNOVHY FIRMY V DLHOM OBDOB BOD
ZVRATU (BREAKEVEN POINT):
Bod zvratu - MR = MC = AC =AR alebo P = MC = AC
MR - hranin prjmy, MC - hranin nklady, AC - priemern nklady, priemern prjem, P - jednotkov cena produkcie
- bod zvratu sa nachdza v minime krivky AC
PONUKA FIRMY A TRHOV ROVNOVHA V DOKONALEJ A NEDOKONALEJ KONKURENCII (PREBYTOK
SPOTREBITEA, PREBYTOK VROBCU, TEORM PAVUINY , MONOPOL, OLIGOPOL, MONOPOLISTICK
KONKURENCIA - CHARAKTERISTIKA A VZNAM POZNANIA PRE SASNOS):
Trhov konkurencia sa realizuje v rovinch:
konkurencia medzi ponukou a dopytom - zujmy trhovch subjektov s protichodn, vrobca chce preda
o najviac, spotrebite kpi o najlacnejie
konkurencia medzi spotrebitemi - zujmom spotrebitea je nakpi o najviac a o najlacnejie, aj keby to
malo by na kor ostatnch spotrebiteov
konkurencia medzi vrobcami - zujmom vrobcu je preda o najviac a o najvhodnejie, je realizovan vo
forme cenovej konkurencie - ako nstroj konkurennho boja vyuva cenu a vo forme necenovej konkurencie
- ako nstroj vyuva in nstroje ne je cena
Dokonal konkurencia - je teoretickou abstrakciou, jej podstatou s rovnak podmienky pre vetkch astnkov trhu
Nedokonal konkurencia - Firmy mu do uritej miery ovplyvova cenu, form y nedokonalej konkurencie :
monopol 1 vrobca na trhu, pojem pochdza z grckych slov mono = 1 a polist = predvajci
oligopol - trhov truktra s niekokmi predvajcimi, ktor vyrbaj identick vrobky
monopolistick konkurencia - trhov truktra s vekm potom predvajcich, ktor ponkaj diferencovan
vrobky
Dokonal konkurencia - vek poet predvajcich a kupujcich, z ktorch iaden nie je schopn ovplyvni cenu na
trhu, von vstup do odvetvia, vrobn faktory s dokonale mobiln, produkty s homognne, dokonal informcie o
statkoch a ich cench
Prirodzen monopol situcia, kde je vroba uritho produktu jedinou firmou menej nkladn, ako vroba rovnakho
mnostva toho istho produktu viacermi firmami
Administratvny monopol - ttom vytvoren firma, ktorej vznik svis prevane s dodatonmi poiadavkami na
hadanie novch finannch zdrojov pre ttnu kasu Prebytok spotrebitea , P rebytok vrobcu , Teorm pavun :