Správna cesta je mýtus. To, čo je správne, je vždy otázkou jedinečnosti človeka s daným druhom postihnutia. A preto, pevne budem dúfať, že budete otvorení práve učiť sa od ľudí s postihnutím, pretože len to nás môže posunúť ku kvalitnej práci. Samozrejme je dôležité poznávať aj sám seba, pretože pokiaľ nebudete rozumieť sebe, len veľmi ťažko. Porozumiete človeku, čo má zdravotné postihnutie?
Sriečne vás zdravím a dnes by sme si priblížili členenie špeciálnej prviky z hľadiska zamerania. Špeciálna pedajka je obor, ktorý sa neustále vyvíja. A preto dnes už si nevystačíme iba s tými tzv.
šiestimi pediami, ale je nutné zapracovať a vyčleniť i kategórie alebo oblasti nové. Tých pôvodných oblastí tzv. pedí je šest.
Začnem so psychopediou, teda so špeciálnou pedajkou osôb. s mentálnym postihnutím, ktorá pracuje tak s pojmami, ktoré začlenujú tak osoby s mentálnou retardáciou, ktorým už dnes hovoríme, že sa jedná o osoby s nejakým vývojovým intelektovým postihnutím. V minulosti sme sa tiež možno stretli s pojmami ako oligofrénia, či s klasifikáciou, dnes už pejoratívnou, ako je debilita, imbecilita alebo idiócie.
Teda vidíme, že ten pojem dnes už má iné označenie, ale častokrát ten obsah je veľmi podobný, ak nie dokonca identický. Rovnako v rámci psychopédie ponímame do tohto oblasti osoby, ktoré majú demenciu. Demencia tiež má nejaké svoje potom klasifikácie. a má rôzne druhy typy a samozrejme i formy. Ďalšou časťou alebo ďalšou oblasťou je tzv.
tyflopédia. Tyflopédia, ako už z názvu vyplýva, poníma osoby s nejakým stupňom a druhom zrakového postihnutia. Súčasne sa môžeme strednúť i s označením, ktoré je tá oftalmopédia a Ophthalmopédia rovnako, dá sa povedať, že má rovnaký obsah. Samozrejme sa môže poňažovať za vec tý správnejší, pretože to ophthalmopédia akoby poníma všetky typy zrakového postihnutia, kdežto tá tiflopédia akoby akcentuje práve osoby nevidomé.
Prakticky sa ale vždy jedná o pedagóiku osôb so zrakovým postihnutím. Zrakové postihnutie, samou osebou veľmi často tam pracujeme s tzv. označením, ako je vizus, ktorá je nejaká zraková ostrosť. Rodnako tam môžeme stredovať stav zorného pola, či atribúty ako barvocít a ďalšie faktory, ktoré sú dôležité pre zrakové vnímanie. Teda podľa toho, aký je ten, tá zraková ostrosť, sa potom klasifikuje osoby, či už sú úplne nevidomé, alebo sú ťažko slabozraké, alebo to môžu byť osoby slabozraké.
Či v špeciálno-pedagogickej klasifikácii ponímame i osoby, ktoré sú napríklad so zvýškami zraku, alebo sa môže jednať o klasifikáciu, ktorá poníma osoby s poruchami binokulárneho videnia. Ďalším oblastom je surdopédia, teda to už je tretia. Surdopédia zase v tomto prípade pracuje s osobami alebo s jednotlivcami so sluchovým postihnutím. Teda sluchové postihnutie zase sledujeme v tomto prípade takzvané stratu sluchového vnímania, ktorá sa väčšinu môže meriť podľa Možno sledovať sluchový prách a sluchové pole. Tiež sa podľa toho, v akých hodnotách, frekvencie, ale aj tej sily je to narušenie, tak sa potom vymedzujú jednotlivé stupne podľa závažnosti.
Súčasne sa častokrát v sultopédii pracuje i s označením tých jednotlivých stupňov alebo tých skupín, ako sú nepočujúci alebo neslyšíci, kde sa častokrát dáva... I do súvislosti nesliešici s veľkým N, ako skupina, ktorá má identitu inej jazykovej kultúry a preto sa tam dáva do vzťahu práve to veľké N. To je dôležité z toho dôvodu, že častokrát dochádza ich k neporozumeniu týchto dvoch svetov.
Sveta nepočujúcich a sveta počujúcich. Tu je dôležité možno sa hlbšie opoznámiť aj s tými špecifikami a možno veľkú odpovedňa môže priniesť aj vedmý obor, ako je psycholinguistika a skúmanie práve tých princípov, ktoré nás spája v rámci tej spoločnosti a súvisí s rečou a s jazykom. Hovorí sa, že slepota nás oddeluje od veci, ale hluchota nás oddeluje od ľudí.
A to je práve z toho dôvodu, že ten jazyk, tá komunikácia je veľmi dôležitá pre vytváranie aj tej sociálnej siete. A to má práve vplyv na to začlenovanie práve osôb, ktorí sú neslyšíci, tzv. prelingválne, teda pred ukončením vývoja reči.
Ďalšou oblastou je špeciálna pedagógika osôb s narušenou komunikačnou schopnosťou. alebo aj ako špeciálna predajka osob s vadami reči. Tie vady reči ale nie sú úplne najvhodnejšie označenie a tá narušená komunikačná schopnosť možno lepším spôsobom reflektuje tie jednotlivé prípady, s ktorými môže logopéd potom v praxi pracovať.
Teda jedná sa, v tej definícii sa pojednáva, že... že tá narušená komunikačná schopnosť je v takých situáciách, keď je narušená jedna alebo viacej jazykových rovin a pôsobí interferenčne vzhľadom ku komunikačnému zámeru. Teda nemusí sa jednať iba o tú oblast, či správne vyslovujem R alebo Ž, ktorými moc nejde mimochodom, alebo sa môže jednať napríklad o tom, ako aplikujem.
jazyk v rámci sociálnych situácií, teda jazyková rovina pragmatická, ktorá sa dáva častokrát do kontekstu o osob s poruchami autistického spektra. Teda logopédia je vedný obor, ktorý sa v niektorých momentoch ako keby snažil vyčleniť z tej špeciálnej pedagógy. Teda my nie sme tí učiteľi a na školách, my nie sme tí, čo vychovávame a vzdelávame. nejakým spôsobom pracujeme v tej triede. My sme špecialisti, ktorí rovnako môžu pôsobiť i v rezorte zdravotníctva, teda ako klinickí logopédii.
A môžeme sa stretnúť s tým, že v niektorých krajinách je logopédia postavená v tom obore ešte zvlášť a mimo tú oblast špeciálnej a inkluzívnej pedagóriky. Ďalšou oblastou je somatopédia, alebo aj špeciálna pedagógia osôb. sporuchov hybnosti, prípadne osoby s telesným postihnutím, zdravotným oslabením, či zdravotným znevýhodnením alebo chronickou nemocí. Somatopédia používa pojem telesné postihnutie v inom význame ako zdravotné postihnutie. Niekedy si štruenti zamieňajú zdravotné postihnutie a telesné postihnutie.
Tielesné postihnutie je častokrát v rámci špeciálnej pedagóiky ponímané ako samostatná kategória v rámci somatopédie, kdežto zdravotné postihnutie je pojem, ktorý má širok ako keby strešné označenie, do ktorého patria aj práve osoby s telestným postihnutím. Teda osoby s telestným postihnutím sú väčšinou vnímané ako samostatnou kategóriou v rámci somatopédie. Môže sa aj jednať o deti, ktoré sú chronicky nemocné, ktoré žiaľ majú napríklad onkologické onemocnení a veľkú časť života trávia v nemocničnom prostredí.
V minulosti sa používal aj taký pojem hospitalizmus, pretože sekundárne, keď človek trávi dlhý čas v zdravotníckom zariadení alebo má narušený výkon, Pretože to zdravotné oslabenie môže limitovať aj našu schopnosť učiť sa, motiváciu učiť sa, záujem pre to vzdelávanie, tak tieto deti vyžadujú tiež maximálne nasadenie špeciálneho pedagóga a práve somatopédia je oblast, ktorá pracuje i s týmito jedincami alebo s týmito deťmi žiadnymi študentmi. Ďalšou oblastou je etopédia, je to mrav, teda z toho názvu vyplýva, že sa jedná o deti, ktoré môžu mať problémy v projevach v chováni, alebo môžu mať projevy rizikového chováni a nebolo by správne etopédiu ponímať ako iba deti, ktoré majú... nejaké deliantné alebo problémové chovánie, tzv. poruchu len v tom chování, v zmysle, že tie deti napríklad nerešpektujú autoritu učiteľa, vyrušujú v tej škole, alebo dajme tomu šikanujú druhé dieťa, alebo nedodržujú nejaké bežné spoločenské normy, ktoré máme nastavené. Teda môže sa jednať aj o deti, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením.
Môže sa jednať o deti, ktoré sú... z nejakej minority a je tam práve riziko toho sociálneho vylúčenia alebo môžu tam byť nejaké rizikové faktory pre to úspešné začlenenie do spoločnosti. Preto etopédia je oblast, ktorá sa snaží maximálnym spôsobom podporiť dieťa, tú dušu dieťaťa, ktorá častokrát je zranená.
A tie projevy rizikového chovánia môžu vyplývať etiologicky, napríklad so zanedbávaním alebo zneužívaním v tom rannom detstve. Teda tých základných typov rizikového chovánia je celá rada. A nepatrí sem len jeden z nich, ako aj záškoláctvy, či nejaké silnejšie projevy agrese alebo šikany. alebo to môže byť len xenofobizmus či rasizmus.
Môžeme tam pracovať v tejto oblasti s deťmi, ktoré sú napríklad sexuálne zneužívané alebo majú nejakú závislosť. Prípadne sa môže jednať o syndrom tyraného a zanedbávaného dieťaťa. Tak, prešli sme si týchto šesť tzv. pedií, s ktorými prišiel profesor Sovák, ako bola psychopédia, Tiflopédia, surdopédia, logopédia, somatopédia a etopédia.
K týmto pédiám sa dnes už v rámci tých nových trendov pripája a samostatne môžeme ich vyčleniť špeciálna pedagóka osôb s parciálnymi nedostatky, alebo s divčími nedostatky, ktorá má možno aj označenie ako špeciálna pedagóka osôb s vývojovými poruchami učenia. Dôležité je vedieť, že sa jedná o špeciálne ako osobnost specifickými vývojovým poruchami učenia. Teda nejedná sa iba o nejaké problémy učenia alebo o nejakú poruchu učenia. Vždy dôležité je tam dať tú súvku, že sa jedná o špecifickú vývojovú, pretože tým, že je špecifická a vývojová, tak dá isť klasifikácie i lekárskej. Potom môžeme používať ako pojmy, ktoré súvisia práve s DIS.
dyslexiou, dysgrafiou, dysortografiou, dyskalkulió a ďalšie. Teda táto oblast špeciálnej pedagóiky dá sa povedať, že je aj štatisticky najviac rozšírená. Teda najväčšie zastúpenie detí so SVP, so specializovacími potrebami na školách, patrí práve týmto deťom, ktoré majú nejakého specifického vývoja poruchu učenia. Toho druhého najviac zastúpeného, to som nespomenul, sa týka už v dnešnej dobe práve detí, čo majú práve projevy rizikového chovánia.
Ďalej v rámci oblasti ešte môžeme ako samostatnú kategóriu vyčleniť špeciálnu pedagogiku osôb s nadaním a mimoriadným nadaním. Práve tu musíme akcentovať to, že deti, ktoré sú nadané, by mali mať uspôsobené vhodné podmienky a mali by sme im aj poskytnúť nejaké, v prípade, že je to žiaduce, podporné opatrenia. Tiež ešte ďalšou oblastou špeciálnej pedavíky je špeciálne pedavíka osôb s kombinovaným postihnutím, pretože musíme vždy byť pripravení na to, že sa na tej škole alebo v tom zariadení môžu objaviť deti, ktoré majú nielen izolované jedno postihnutie, ale častokrát sa môže jednať o kombináciu postihnutí alebo o kombináciu nejakých poruch.
Súčasne... Môžeme vyčlenovať i ďalšie fenomény zvlášť, a to je napríklad i pedagóika Oslo s poruchami autistického spektra. Keby sme napríklad do miestnosti dali 100 ľudí, čo majú poruchu autistického spektra, tak by nás nefascinovalo to, ako sú rovnakí, ale práve to, ako sa od seba odlišujú. A preto v rámci špeciálnej pedagóiky sme vždy na ceste nekonečného a fascinujúceho príbehu. Pretože je to o nás, o tom, či sme ochotní sa učiť, či nebudeme pristupovať ku človeku šablónovito.
Teda mať pocit, že už vlastne všetko viem a keď budeme spolupracovať, tak budeš to robiť takto. Pretože takto to je správne. Správna cesta je mýtus.
To, čo je správne, je vždy otázkou jedinečnosti človeka s daným druhom postihnutia. A preto... Prvým nebudem dúfať, že budete otvorení práve učiť sa od ľudí s postihnutím, pretože len to nás môže posunúť ku kvalitnej práci.
Samozrejme je dôležité poznávať aj sám seba, pretože pokiaľ nebudete rozumieť sebe, len veľmi ťažko porozumiete človeku, čo má zdravotné postihnutie. To bolo pre dnešné video všetko. Ja vám ďakujem za pozornosť. Dovidenia. Čo by na to tí študenti dnes povedali, keby som dnešnú videoprednášku začal takto?
Radšej nie, radšej nie, no ani takto. No, chcel som byť vtipný, nevyšlo to. Na budúce.