Poznámky o metabolizme a funkcii proteínov

Úvod do proteínov

Proteíny sú lineárne biopolyméry zložené z aminokyselín spojených kovalentnými peptidovými väzbami, tiež známe ako polypeptidy.
Tvoria približne 17% ľudskej telesnej hmotnosti.
Proteíny sú kategorizované do:
- Jednoduché proteíny: Zložené iba z aminokyselín (napr. albumíny, globulíny).
- Komplexné proteíny: Obsahujú neproteínové zložky (napr. glykoproteíny, lipoproteíny).

Štrukturálna: Základný stavebný materiál buniek a tkanív (napr. kolagén).
Katalytická: Enzýmy, ktoré určujú biochemické procesy.
Transportná: Prenášajú minerály, hormóny, lipidy, lieky, vitamíny (napr. transferín, haptoglobín, albumín).
Obranná: Chráni pred infekciou (napr. imunoglobulíny).
Koagulácia krvi a fibrinolýza: Zrážanie krvi a rozklad fibrínu.
Udržiavanie onkotického tlaku: Dôležité pre udržiavanie normálneho objemu krvi a obsahu vody.
Acidobázická rovnováha: Fungujú ako pufre.
Pohyb: Kontraktilné proteíny (napr. aktín, myozín).
Regulácia: Hormóny (napr. inzulín).

Neustála výmena prostredníctvom degradácie proteínov (proteolýza) a syntéza (proteosyntéza).
Exogénny metabolizmus: Rozklad diétneho proteínu na aminokyseliny prostredníctvom tráviacich enzýmov (napr. trypsín, chymotrypsín).
Endogénny metabolizmus: Degradácia telesných proteínov v bunkách.
Dusíková bilancia: Zdraví jedinci udržiavajú rovnováhu, choroby alebo starnutie môžu viesť k negatívnej bilancii (zvýšená potreba dusíka), rast alebo športový tréning môžu viesť k pozitívnej bilancii (zvýšená syntéza).

Proteosyntéza: Zahrnuje preklad genetickej informácie do proteínovej sekvencie a skladanie do funkčných štruktúr.
Degradácia proteínov: Prebieha primárne v hepatocytoch, s rôznou biologickou polčasou.
Aminokyseliny: Stavebné bloky proteínov, esenciálne musia byť získavané stravou.

Katabolizmus: Deaminácia odstraňuje aminové skupiny, produkuje amoniak, ktorý sa premieňa na močovinu na vylučovanie.
Aminokyseliny môžu byť metabolizované v citrátovom cykle, syntéze purínov/pyrimidínov, metabolizme lipidov a sacharidov.

Stanovenie celkového proteínu: Poskytuje všeobecné zhodnotenie zdravotného stavu.
- Bežné metódy zahŕňajú Biuret metódu, turbidimetrie a imuniturbidimetrie.
Referenčné hodnoty: Sérový celkový proteín 60-80 g/L.
- Hypoproteinémia: Nízke hladiny proteínov v dôsledku ochorenia pečene, nutričných nedostatkov alebo nadmernej straty.
- Hyperproteinémia: Vysoké hladiny proteínov, často v dôsledku dehydratácie alebo chronického zápalu.
Dysproteinemia: Zmeny v koncentrácii a zložení proteínov.

Táto zhrnutie zachytáva hlavné body týkajúce sa metabolizmu proteínov, funkcie a klinického merania, ako bolo diskutované v prednáške.